O spore rozhoduje 11 členov súdu. Ak podobne ako škótsky odvolací súd príde k záveru, že Johnson konal nelegálne, poslanci by sa mohli vrátiť do parlamentu ešte pred 14. októbrom. „Je to vážny a zložitý právny problém, čo dokazuje skutočnosť, že traja skúsení sudcovia v Škótsku došli k inému záveru ako traja skúsení sudcovia v Anglicku a vo Walese,“ povedala na začiatku konania predsedníčka súdu Brenda Haleová.
Verdikt, ktorý sa očakáva vo štvrtok, brexit neovplyvní. Výklad nepísanej ústavy sa však považuje za dôležitý aj z hľadiska toho, či si Johnson dovolí postupovať podobne aj v iných situáciách. Parlament sa totiž postavil proti plánom premiéra uskutočniť brexit, hoci aj bez dohody, k 31. októbru. A Johnson údajne hľadá spôsob, ako obísť zákon, ktorý schválil parlament a ktorý ho zaväzuje, aby v krajnom prípade požiadal EÚ o odklad brexitu.
A kto je v tejto situácii vyššou autoritou – parlament alebo vláda? Aj to je jedna zo základných otázok, ktorú pri súdnom pojednávaní nepriamo nastolil skúsený právnik lord David Pannick, ktorý zastupuje stranu odporcov brexitu. Súd má podľa neho určiť, či premiér využil právo ukončiť rokovanie na legálny účel.
Neúmerne dlhá vynútená prestávka parlamentu je však podľa neho dôkazom toho, že sa snažil zabrániť zasadaniu parlamentu z politických dôvodov. O skutočnom zámere premiéra podľa neho svedčí aj to, že súdu nepodal svedeckú výpoveď, v ktorej by vysvetlil, prečo požiadal kráľovnú Alžbetu II. o ukončenie zasadania parlamentu.
Opozícia tvrdí, že Johnson sa rozhodol ukončiť parlamentnú schôdzu v snahe zabrániť poslancom zasahovať do jeho brexitovej stratégie. Johnson vtedy argumentoval, že dôvodom bolo, aby pri otvorení novej schôdze mohol predstaviť legislatívny plán svojej vlády.
Podľa verdiktu škótskeho súdu bolo Johnsonovo konanie nezákonné – jeho cieľom bolo prekaziť činnosť parlamentu. Odvolací súd v Londýne, naopak, sťažnosť odmietol s tým, že rozhodnutie vlády nemožno posudzovať z právneho hľadiska, pretože ide o politický krok. Pred súdom sa dnes zhromaždili desiatky stúpencov i odporcov brexitu. Odporcovia brexitu sa tiež chystajú na veľkú demonštráciu, ktorú plánujú v Londýne na 19. októbra.
Hodiny tikajú…
Avšak aj menšia skupina odporcov brexitu si dokáže získať veľkú pozornosť. Stalo sa tak v pondelok v Luxemburgu, kde sa Johnson stretol so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a luxemburským premiérom Xavierom Bettelom.
Približne 70 ľudí, najmä Britov žijúcich v zahraničí, tak hlasno protestovalo proti Johnsonovi pred sídlom luxemburského premiéra, že britský premiér sa rozhodol nevystúpiť na plánovanej tlačovej konferencii na nádvorí a odišiel. To ale nebránilo Bettelovi, aby na tlačovke nevystúpil sám vedľa prázdneho miesta pre Johnsona, pričom ostro kritizoval klamstvá, ktoré stúpenci brexitu servírovali ľuďom v referendovej kampani a nepriamo tak kritizoval Johnsona.
V súvislosti s rokovaniami o dohode, ktoré podľa Johnsona pokročili, Bettel naznačil, že niet veľmi o čom rokovať a Johnsonova vláda stále neprišla s nejakými konkrétnymi návrhmi, ako dospieť k prijatiu a schváleniu dohody do konca októbra.
„Povedal som mu, že veľa toho počujem, ale mám toho málo na čítanie,“ vyhlásil Bettel. „Hodiny tikajú, využite svoj čas múdro,“ odkázal Johnsonovi. Ohradil sa tiež voči obvineniam, ktoré sa šíria v Británii, že brexit bez dohody a následné problémy budú vinou EÚ. „Neobviňujte nás za to, že oni teraz nevedia, ako sa z toho dostať. Zo situácie, do ktorej sa oni sami dostali,“ zdôraznil luxemburský premiér, ktorému antibrexitoví demonštranti venovali potlesk.
„Poníženie premiérom jedného z najmenších štátov EÚ,“ komentovali situáciu pred sídlom luxemburského premiéra britské médiá. „Bettelov hnev zdôrazňuje pochmúrnu pravdu: európska dvadsaťsedmička chce, aby Británia išla,“ napísal denník Guardian.
Kým odporcom brexitu Bettel hovoril ako z duše, stúpenci brexitu sú rozhorčení. Tí vinu za Johnsonov útek pred tlačovkou pripisujú luxemburskému hostiteľovi. Nemenované zdroje britskej vlády totiž pre BBC tvrdili, že žiadali, aby sa tlačovka presunula dovnútra budovy, hostitelia to ale odmietli. Reportérka New York Times však s odvolaním sa na luxemburské zdroje spresnila, že luxemburskí hostitelia to odmietli preto, že vnútri nebola dosť veľká miestnosť pre všetkých novinárov a nechceli nechať vojsť dnu len vybraných, lebo by to voči ostatným bolo nefér.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.