Zvládne prvá žena únie európske skúšky?

, 18.07.2019 12:00
Ursula von der Leyenová
Novozvolená šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Autor: ,

Prvou veľkou skúškou prešla Ursula von der Leyenová s odretými ušami. Hoci v novom europarlamente majú výraznú väčšinu proeurópske sily, jasnú proeurópsku kandidátku na šéfku Európskej komisie von der Leyenovú europoslanci napokon odobrili tesnou väčšinou deviatich hlasov. To je o štyri menej, ako je počet slovenských europoslancov.

Na začiatok to nie je veľmi presvedčivé, ale Leyenovámá veľké ambície. Verí v jednotnú Európu. „Hlas, ktorý ste mi dali, je hlasom za jednotnú a silnú Európu, od východu na západ, od juhu na sever, hlasom za Európu, ktorá je pripravená bojovať za budúcnosť, namiesto bojovania jedného proti druhému,“ vyhlásila von der Leyenová po svojom zvolení.

Pozícia bývalej nemeckej ministerky obrany však bude závisieť aj od toho, ako bude konať pri riešení konkrétnych problémov. Napríklad vo vzťahu k Maďarsku a Poľsku, ktoré sú v spore s terajšou Európskou komisiou pre porušovanie princípov právneho štátu. Europoslanci viacerých proeurópskych frakcií od von der Leyenovej žiadali jasný postoj k tejto otázke.

Analytik: Nadšenie Orbána a Kaczyňského vyprchá

Práve na dodržiavaní princípov právneho štátu trval neúspešný kandidát socialistov na šéfa Európskej komisie Frans Timmermans, ktorého kandidatúru na summite blokovali štáty visegrádskej štvorky vrátane Slovenska. „Myslím si, že veľké nadšenie maďarského premiéra Viktora Orbána a šéfa poľskej vládnej strany Jaroslawa Kaczyňského z toho, že nebol vybraný Timmermans, rýchlo vyprchá. Neočakávam, že Európska komisia pod vedením von der Leyenovej by bola k týmto krajinám mäkšia,“ povedal pre Pravdu analytik Vladimír Bartovic z pražského Inštitútu pre európsku politiku Europeum.

Aj podľa analytičky Zuzany Gabrižovej z portálu euractiv.sk mnohí budú sledovať postoj budúcej šéfky Európskej komisie v tejto oblasti. „Jej politický kapitál na začiatku mandátu bude slabší. Kľúčovým politickým testom bude, ako sa postaví k problému s Maďarskom a Poľskom. Podporili ju totiž europoslanci za poľskú vládnu stranu PiS, čo nebolo samozrejmé, a otázka je, či ona teraz zvolí mäkší postup,“ povedala Gabrižová pre Pravdu. „Má ambiciózne plány na posilnenie nástroja na monitorovanie právneho štátu. Mnohí budú sledovať, v akom znení ho predloží a ako bude komunikovať s týmito krajinami v problematických oblastiach,“ dodala.

Budú ženy tvoriť polovicu komisie?

Ešte predtým novozvolenú šéfku Európskej komisie čaká iná skúška, ktorá otestuje jej schopnosť splniť to, čo sľúbila. Zostavenie 28-člennej Európskej komisie, pričom bude závislá od toho, koho jej do tímu nominujú jednotlivé členské štáty. Von der Leyenová chce, aby polovicu komisie tvorili ženy. Podľa Bartovica môže byť úspešná. „Bude to o jej vyjednávacích schopnostiach, o tom, aby motivovala štáty ponúknuť ako kandidátky do Európskej komisie ženy napríklad prisľúbením lepšieho portfólia,“ povedal.

Hlas, ktorý ste mi dali, je hlasom za jednotnú a silnú Európu, od východu na západ, od juhu na sever, hlasom za Európu, ktorá je pripravená bojovať za budúcnosť, namiesto bojovania jedného proti druhému.
Ursula vonn der Leyenová, novozvolená šéfka Európskej komisie

Podľa Gabrižovej von der Leyenová už vyhlásila, že členské štáty žiada o to, aby nominovali dvoch kandidátov – muža a ženu, čo by jej umožnilo vytvoriť rodovo vyváženú Európsku komisiu. „Otázka je, či to budú členské štáty rešpektovať. Lebo napríklad neviem o tom, že by Slovensko uvažovalo o niekom inom ako o Marošovi Šefčovičovi,“ dodala Gabrižová.

Predpokladá sa, že Šefčovič bude opäť podpredsedom Európskej komisie. Špekulovalo sa o tom na summite, na ktorom sa lídri EÚ dohodli na obsadení kľúčových postov v EÚ. Von der Leyenová zatiaľ ako o podpredsedoch hovorila len o holandskom socialistovi Timmermansovi a dánskej liberálke Margrethe Vestagerovej. Koľko bude mať nová Európska komisia podpredsedov a ako bude organizovaná, bude závisieť od novej šéfky.

Kompenzácie pre strednú a východnú Európu

Von der Leyenová sa však bude usilovať o to, aby kompenzovala fakt, že krajiny strednej a východnej Európy neobsadia nijakú z najvyšších pozícií v inštitúciách EÚ. „Sama vyhlásila, že sa bude snažiť, aby stredoeurópske krajiny dostali zodpovedajúce postavenie v Európskej komisii. Je to nutnosť, keďže nedostali žiadnu z top pozícií. Bude sa to snažiť vykompenzovať nejakými portfóliami,“ predpokladá Bartovic.

Nie je ale vylúčené, že aj von der Leyenová bude mať pri zostavovaní tímu podobný problém ako jej predchodcovia, keď sa medzi nominovanými ocitne kandidát s kontroverznou minulosťou alebo postojmi. V takom prípade jej europarlament môže pohroziť tým, že Európsku komisiu ako celok na jeseň neschváli. „Samozrejme, môžu nastať komplikácie. Uvidíme, s akými kandidátmi prídu členské krajiny. Európsky parlament môže ukázať svaly pri ich vypočúvaniach a môže nastať situácia, keď pohrozí, že pre jedného kandidáta je schopný zhodiť celú komisiu. Takúto situáciu považujem dokonca za pravdepodobnú. Parlament bude mať tendenciu ukázať silu a donúti ju vymeniť niektorých kandidátov,“ predpokladá Bartovic.

Mnohým europoslancom totiž prekáža spôsob, akým bola von der Leyenová vybraná lídrami EÚ za kandidátku na šéfku Európskej komisie. Dohoda zo summitu nerešpektovala princíp tzv. špicenkandidátov – teda nominantov jednotlivých politických frakcií europarlamentu. To bol aj jeden z hlavných dôvodov, prečo ju niektorí europoslanci v stredu pri tajnom hlasovaní nepodporili, hoci s jej programom, ktorý medzi hlavné priority stavia ochranu životného prostredia, v princípe súhlasili.

#Európska komisia #Ursula von der Leyenová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku