Na zle spravovaný systém však v prvom rade doplácajú bežní ľudia. Európska komisia však vyzdvihuje fakt, že štát ide v najbližších štyroch rokoch zavádzať zásadnú reformu verejnej správy, na ktorej sa podieľal aj zosnulý ekonóm Martin Filko, niekdajší šéf Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.
„Iniciatíva ministerstva financií zameraná na najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou je v tomto kontexte vítaná, keďže zahŕňa dôležité prvky potrebné na hodnotenie politiky, napríklad stanovenie cieľov a merateľných ukazovateľov na podporu konkrétnych rozhodnutí. Podobne došlo nedávno k zmenám zameraným na zlepšenie systému posúdení vplyvov právnych predpisov na Slovensku, ktorého hodnotenie v súčasnosti dosahuje priemer krajín OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), ako aj na posilnenie analytických kapacít ministerstiev. Tieto zmeny predstavujú dôležitý krok vpred,“ konštatuje komisia v Správe o Slovensku.
Ušetrené peniaze ľuďom
Len vďaka reforme verejnej správy je možné ušetriť ročne okolo 300 až 500 miliónov eur. Kontrolou všetkých tendrov, výdavkov a celkového hospodárenia by v najbližšej dobe malo prejsť ako prvé zdravotníctvo, doprava a následne informatizácia, kde dochádza k najväčšiemu plytvaniu finančnými prostriedkami od daňových poplatníkov. Reforma hovorí o tom, že by sa malo zanalyzovať, na čo konkrétne sa míňajú peniaze, prehodnotiť projekty a investície, ktoré štát plánuje zrealizovať, ale predovšetkým, aký má momentálny chod rezortov prínos pre Slovákov. Riešiť by sa malo do budúcnosti aj financovanie štátnych podnikov, kde vidia analytici zásadné šafárenie so štátnymi peniazmi. Ušetrené peniaze by tak mohli ísť napríklad na skvalitnenie poskytovaných služieb v zdravotníctve, tvrdia autori štúdie Hodnota za peniaze.
„Kvalita verejnej správy je už dlhodobo v pozornosti komisie, nakoľko ovplyvňuje efektívnosť rozdeľovania zdrojov a stav podnikateľského prostredia. V prípade Slovenska práve efektívna a dôveryhodná verejná správa môže napomôcť aj dobiehanie úrovne západoeurópskych krajín, a to nielen čo sa týka zvyšovania HDP, ale aj kvality infraštruktúry, dôveryhodnosti inštitúcií či výzoru našich miest a obcí,“ tvrdí Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Hodnotenie verejnej správy na Slovensku z pohľadu Európskej komisie
- sprofesionalizovať a depolitizovať riadenie ľudských zdrojov vo verejnej správe
- posudzovať vplyv jednotlivých politík, zvýšiť analytické kapacity
- stransparentniť a zefektívniť verejné obstarávanie
- zintenzívniť boj s korupciou
- urýchliť súdne procesy a depolitizovať súdnictvo
- zefektívniť riadenie a koordináciu EÚ fondov
ESO sa komisii pozdáva
Za jedno z ďalších zlepšení fungovania štátnej správy považuje komisia aj Program Efektívnej, Spoľahlivej a Otvorenej verejnej správy (ESO) z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer). Program ešte druhá Ficova vláda zaviedla v roku 2013.
„Jeho doterajším výsledkom bolo zlúčenie početných regionálnych úradov, rozpočtových organizácií a špecializovaných miestnych orgánov do ucelenejších štruktúr. Reforma by mala ďalej prebiehať až do roku 2020 so zameraním na ďalšie zlučovanie úradov ústrednej správy, otváranie jednotných kontaktných miest pre verejnosť a podniky, ako aj na zjednodušenie postupov a štruktúr ústrednej štátnej správy,“ uvádza komisia v Správe o Slovensku.
Kaliňák najprv tvrdil, že elektronické trhovisko má za osem rokov priniesť úsporu štátu vo výške 100 miliónov eur. Už za prvý rok jeho fungovania však podľa jeho slov prekročilo všetky plány a očakávania, nakoľko štát dosiahol úsporu 54 miliónov eur. Za osem rokov sa tak môže vraj ušetriť 300 miliónov eur. Elektronické trhovisko je len jednou zo súčastí digitalizácie štátnej správy.
„Slovensko pomaly napreduje v digitalizácii verejnej správy, avšak využívanie služieb elektronickej verejnej správy (e-Government) je aj napriek potenciálne silnému dopytu po digitálnych službách stále nízke. Existuje priestor na modernizáciu a digitalizáciu verejných služieb vrátane služieb poskytovaných zdravotníckymi systémami. Služby elektronickej verejnej správy pre bežné podnikateľské operácie sú naďalej nedostatočne rozvinuté a jednotný kontaktný bod pre poskytovateľov služieb sa nepremietol do komplexného portálu elektronickej verejnej správy,“ skonštatovala komisia.
Vlani spustili IT odborníci kampaň slovensko.digital, ktorá volá po väčšej transparentnosti, jednoduchosti, prepojenosti a štandardnejších cenách v štátnych obstarávaniach informačných technológií. Cieľom tejto kampane je zlepšiť využitie 900 miliónov eur z fondov EÚ v novom programovom období 2014 –2020, a to vzhľadom na pomerne slabé výsledky dosiahnuté počas predchádzajúceho obdobia, v ktorom sa minula rovnaká suma.
Problémy s verejným obstarávaním
Riziko korupcie vidí komisia aj vo verejných obstarávaniach. Ako uvádza, obmedzenú súťaž pri verejných obstarávaniach spôsobujú konflikty záujmov a súťažné špecifikácie šité na mieru. Vlani bolo 15 percent verejných zákaziek zadaných na základe rokovacieho konania bez výzvy na predkladanie ponúk. V dôsledku toho sa Slovensko umiestňuje medzi krajinami EÚ s najvyššou mierou využívania tohto mimoriadneho postupu. Počet zákaziek zadaných v obstarávaniach s jediným uchádzačom, naopak, klesol zo 41 percent všetkých zákaziek v roku 2013 na 32 percent v roku 2015, hoci sa stále pohybuje výrazne nad priemerom EÚ, čo je nad hodnotou 23 percent.
„Hromadné verejné obstarávanie na ústrednej, miestnej alebo odvetvovej úrovni môže zlepšiť koordináciu a viesť k úsporám. Do dnešného dňa však bolo len päť percent obstarávaní na Slovensku hromadných, t.j. realizovaných spoločne pre viac ako jedného obstarávateľa,“ tvrdí komisia.
Predchádzajúce vlády prijali viacero opatrení, ktorých cieľom bol boj proti korupcii. Komisia však s odstupom času zhodnotila, že ich realizácia v praxi a následne výsledky sa veľmi nedostavili. V roku 2011 pritom Radičovej vláda schválila Strategický plán boja proti korupcii, ktorý zahŕňa preventívne opatrenia, ako napríklad zverejňovanie štátnych zmlúv. Podporuje tiež väčšiu transparentnosť súdnych rozhodnutí a stanovenie jasných pravidiel pre verejné obstarávanie.
V roku 2014 bol schválený aktualizovaný plán, ktorý vychádza z hodnotení Pracovnej skupiny OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách. Zákon na ochranu oznamovateľov korupcie vstúpil do platnosti začiatkom roka 2015.
„Slovensko má však slabú bilanciu výsledkov, pokiaľ ide o začatie trestných stíhaní korupcie. Počet podaných žalôb v prípadoch spojených s korupciou bol v období rokov 2011 až 2014 nízky. Zatiaľ čo prípady štátnych úradníkov obžalovaných z úplatkárstva viedli k odsúdeniu v 80 až 90 percentách prípadov, percento podmienečných odsúdení je aj naďalej vysoké. Prípady vysokopostavených osôb, ktoré sa dostanú pred súd, sú naďalej veľmi zriedkavé,“ uviedla komisia.
otázky a odpovede
Slovensko malo už v minulosti pozastavené eurofondy. Prečo?
Slovensko čelí dlhodobým problémom v oblasti finančného hospodárenia a kontroly. V nadväznosti na audity systémov finančného riadenia a kontroly boli v roku 2014 pozastavené platby v 9 z 11 operačných programov financovaných zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ. Najzávažnejšie chyby zistené počas týchto auditov sa týkali verejného obstarávania a postupov výberu projektov. Platby vo všetkých programoch boli opäť odblokované v decembri 2015 po tom, čo sa uplatnili finančné opravy a vykonali zlepšenia systémov s cieľom predchádzať nezrovnalostiam, odhaľovať ich a zaistiť ich nápravu.
Zlepšilo sa následne čerpanie EÚ fondov?
Implementácia štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ sa v roku 2015 napriek pozastaveniu platieb výrazne zvýšila. Slovensko bolo predmetom skúmania pracovnej skupiny Európskej komisie pre lepšie vykonávanie, ktorej cieľom bolo zaistiť optimálne využívanie investičných príležitostí, ktoré ponúkali štrukturálne a kohézne fondy v rámci programov na roky 2007 – 2013. Dôsledkom bolo prudké zvýšenie čerpania v roku 2015, t. j. v poslednom roku čerpania, pričom riziko, že niektoré finančné prostriedky prepadnú z dôvodu uzavretia programov, sa značne znížilo. S očakávanou ročnou absorpciou vo výške 25 percent je rok 2015 rokom s najvyššou úrovňou absorpcie v programovom období 2007 – 2013. Pre Slovensko bolo vyčlenených 15,3 miliardy eur na obdobie rokov 2014 – 2020, pričom prvé výzvy na predkladanie návrhov sa spustili v roku 2015.
Komisia tlačí aj na modernizáciu riadenia ľudských zdrojov. Ako v tomto smere Slovensko napreduje?
Keďže výberové postupy a štandardy sú decentralizované, existuje riziko, že pri prijímaní štátnych zamestnancov sa dôsledne neuplatňujú kritériá založené na rovnosti príležitostí. Strategické riadenie a koordinácia ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy štátnych zamestnancov sú okrem toho obmedzené. Štruktúra platov v štátnej službe nie je transparentná ani založená na zásluhách. Vysoká fluktuácia zamestnancov verejnej správy (nielen na vedúcich pozíciách) čiastočne súvisí s volebnými cyklami a znižuje stimuly na budovanie zručností a kvalifikácií. V októbri 2015 vláda prijala komplexnú Stratégiu riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 – 2020, čo predstavuje prvý pozitívny krok. Prijatie nového zákona o štátnej službe bolo však opäť odložené na máj až jún tohto roka.