Ochrana vkladov má zhodnotiť úspory ľudí

Uloženie peňazí v slovenských bankách vo väčšine prípadov už dlhé roky nezabezpečuje zhodnocovanie peňazí aspoň o infláciu.

08.12.2013 12:00
vklady Foto:
Ilustračná fotografia.
debata (2)
Európske riešenia - banner

Tlak na zvyšovanie zhodnocovania úspor má priniesť Európskou komisiou presadzované zlepšenie ochrany vkladov bežných Európanov. V optimálnom prípade by ľudia mohli bez obáv využiť najvyššie úroky gréckych bánk a v prípade krachu by im vložené peniaze do siedmich dní vrátil európsky fond ochrany vkladov.

„Z pohľadu vkladateľa bude úplne jedno, či má peniaze uložené v Grécku, alebo v Nemecku – k svojim vkladom do úrovne 100-tisíc eur sa dostane,“ ubezpečil Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Pre stále nedoriešené financovanie ochrany vkladov totiž naposledy v prípade Cypru hrozilo, že o peniaze prídu aj ľudia s vkladmi do stotisíc eur. Nakoniec sa tak nestalo, ale pochybností ľudí ostali. „Aj keď ma nijako netešia nízke úroky v slovenských bankách, neviem si predstaviť, že by som si svoje úspory uložila do gréckej banky a potom celý čas tŕpla, kedy o ne prídem,“ povedala Miroslava Jacková z Bratislavy.

Tlak na banky

Priemerné úroky pri vkladoch so splatnosťou do jedného roka sa v gréckych bankách pohybujú na úrovni 3,09 percenta. Obyvateľovi Atén sa tak vklad päťtisíc eur za rok zhodnotí o 154,5 eura. Na porovnanie, na Slovensku sú priemerné úroky na úrovni 1,27 percenta. V krajine pod Tatrami tak finančné domy ľuďom vklad päťtisíc eur za rok zhodnotia o 63,5 eura. Obavy z nedostatočného financovania záchrany skrachovaných bánk navrhuje Európska komisia riešiť vytvorením finančnej rezervy vo výške 1,5 percenta všetkých európskych vkladov. Slovenské banky by tak pred prípadnými problémami mali chrániť zdroje vo výške 683,5 milióna eur.

Celoeurópske ručenie za vklady by tiež umožňovalo v prípade odškodňovania vkladateľov problémových bánk použiť zdroje vyzbierané v celej Európe. Cieľom je dosiahnuť stav, keď sa na záchranu problémových finančných domov budú v prvom rade skladať banky a nie daňoví poplatníci. „Európania tak budú môcť využívať nielen lepšiu ochranu svojich úspor, ale odteraz si budú môcť vybrať aj najlepší produkt sporenia v akejkoľvek krajine Európskej únie bez toho, aby ich znepokojovali rozdiely v ponúkanej ochrane,“ uviedol Králik. Ak by sa ľudia naozaj vo väčšom začali presúvať za vyššími úrokmi pri vkladoch, s odstupom času by boli nútené lepšie zhodnocovať peniaze ľudí aj slovenské banky.

„Systém ochrany vkladov má ochraňovať úspory obyvateľstva a bankový systém pred neodôvodnenou panikou, na druhej strane by však nemal vnášať do systému morálny hazard v podobe absolútnej ochrany vkladov aj pre rizikovo správajúce sa inštitúcie,“ povedal hlavný analytik Tatra banky Róbert Prega. V praxi totiž veľmi často najvyššie úroky ponúkajú problémové finančné domy, ktoré majú problém dostať sa k lacným zdrojom na bankovom trhu a sú nútené lákať k sebe ľudí na vyššie úroky. „Aj na Slovensku sme do začiatku krízy v roku 2008 mali chránených len 90 percent objemu vkladu do sumy maximálne 20-tisíc eur. Takéto pravidlo poskytuje obyvateľom dostatočne silnú ochranu,“ myslí si Prega.

Do stotisíc eur majú ľudia istotu

Ochrana vkladov vo všetkých štátoch Európskej únie do výšky stotisíc eur bola prijatá s príchodom finančnej krízy v roku 2008. „Úroveň krytia na úrovni 100-tisíc eur znamená, že 95 percent všetkých majiteľov bankových účtov v Európskej únií dostane v prípade krachu ich banky svoje úspory späť. Krytie sa už teraz vzťahuje na malé, stredné a veľké podniky, ako aj na jednotlivé meny,“ priblížil Králik. V prípade krachu banky sa vrátenie peňazí nevzťahuje na žiadne vklady finančných inštitúcií, verejných orgánov, štruktúrované investičné produkty ani na dlhopisy. „Majiteľom účtov v skrachovaných bankách sa sumy preplatia do siedmich dní. Toto opatrenie bude výrazným zlepšením v porovnaní so súčasným stavom, keď majitelia účtov musia čakať týždne či dokonca mesiace, kým svoje peniaze dostanú späť,“ dodal Králik. Banky tiež budú musieť do systému ochrany vkladov prispievať na základe svoje rizikovosti a sprísniť by sa mala aj kontrola hospodárenia bánk.

Systém súčasnej európskej ochrany vkladov do stotisíc eur vznikol pre zabránenie takzvaného „runu“ na banky – teda situácie, keď v panike začnú vkladatelia vo veľkom vyberať svoje úspory z bankách. V modernom frakčnom bankovníctve totiž žiadny finančný dom nemá dostatok hotovosti na vyplatenie všetkých vkladateľov. S výnimkou krízy totiž vkladatelia nikdy neprídu naraz vybrať všetky úspory z bánk. Finančné domy tak voľné prostriedky ďalej investujú s tým, že v prípade problémov s vyplatením vkladateľov chýbajúce finančné zdroje dodá centrálna banka. Problémom južných krajín ako Grécko, Španielsko či Portugalsko bolo, že ak by všetci vkladatelia vybrali svoje úspory, banky by nemali dostatok zdrojov na financovanie rôznych projektov a hospodárstva spomínaných štátov by skolabovali.

„Masívne výbery peňazí z bánk môžu ľahko spôsobiť problémy s likviditou a môžu viesť až ku kolapsu finančného systému,“ uzavrel Králik. Európska komisia tak bola napríklad aj proti tomu, aby sa na záchranu cyperských bánk skladali ľudia s úsporami do stotisíc eur. Takéto riešenie paradoxne presadzovala miestna vláda, no nepochodila. V južných krajinách už viac ako rok rastie objem vkladov obyvateľstva a ochrana vkladov do stotisíc eur tak prispela k upokojeniu súčasnej finančnej krízy.

Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Prečítajte si aj ĎALŠIE ČASTI.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Európske riešenia finančnej krízy #vklady
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy