Pre Európu sa odhadujú na 3 až 5 miliárd eur ročne, čo by prospelo k riešeniu sa vlečúcej ekonomickej krízy na starom kontinente. Najväčším prínosom by malo byť zjednotenie štandardov, prípadne odstránenie iných byrokratických prekážok, čo umožní znížiť náklady pri exporte ako aj stanoviť globálne štandardy, čo je dôležité pri súťaži s ekonomikami ázijských krajín.
EÚ a USA preto tento týždeň po rokoch príprav začali bilaterálne rokovania o vytvorení transatlantickej zóny voľného obchodu. Rozhovory by mali trvať dva roky. To však vôbec nie je také isté. Napríklad diskusie o vytvorení globálnej obchodnej dohody v rámci Svetovej obchodnej organizácie WTO sa vedú už 11 rokov a nezdá sa, že by mali v dohľadnom čase dospieť k nejakému výsledku. Cieľom EÚ je však dosiahnuť dohodu s Američanmi v roku 2014, keď sa skončí mandát súčasnej európskej exekutívy.
Vytvorenie zóny voľného obchodu medzi USA a EÚ by bola najväčšia obchodná dohoda v histórii. Cez severný Atlantik si oba regióny každý rok vymenia tovar a služby v hodnote 445 miliárd eur. „Budúca dohoda medzi dvoma najväčšími ekonomickými veľmocami zmení hru a bude silným povzbudením pre ekonomiky na oboch stranách Atlantiku,“ povedal prezident Európskej komisie José Manuel Barroso po tom, čo sa v podobnom duchu vyjadril americký prezident Barack Obama vo svojom prejave o Stave únie pred členmi Kongresu. EÚ odhaduje, že zóna voľného obchodu by mohla zvýšiť hrubý domáci produkt členských krajín v priemere o 0,5 percenta.
Americkú stranu bude pri vyjednávaniach zastupovať Ron Kirk. „Z našej strany je ochota rokovať o všetkom vrátane poľnohospodárskeho sektoru, či už sú to GMO (geneticky modifikované organizmy), alebo iné záležitosti,“ povedal Kirk pre BBC News. Za Európu bude rokovania viesť komisár Karel De Gucht, ktorý priznal, že rokovania budú náročné a komplexné. Zároveň však dodal: „Pre dve najvyspelejšie ekonomiky sveta je neúspech neprípustný.“
Medzi Európou a Amerikou zostáva viacero sporných bodov. Jedným sú spomínané GMO, ktoré EÚ nechce pustiť na svoj trh. Európa sa zároveň nechce vzdať svojich agrodotácií, ktoré každý rok zhltnú až tretinu európskeho rozpočtu. Francúzi zase chcú ochrániť svoj trh pred americkými filmami. Američania si, naopak, úzkostlivo strážia verejné obstarávania, ktoré sú v rámci filozofie „Buy American“ stále väčšinou určené pre americké firmy.
Medzi oboma ekonomikami sú však aj mnohé, na prvý pohľad „neviditeľné“ rozdiely. Týkajú sa rôznych technických noriem, rôznych certifikátov a podobne. Napríklad v USA a Európe platia rozličné bezpečnostné štandardy pre autá. Porovnateľná situácia je aj v chemickom a vo farmaceutickom priemysle. Inými slovami, tieto prekážky znamenajú, že produkty vyrábané v Európe sa nemôžu priamo predávať v USA a, naopak, americké v Európe. De Gucht odhaduje, že všetky tieto detaily v konečnom dôsledku pôsobia, akoby bolo na tovary uvalené skryté clo vo výške 10 až 20 percent.
Samostatnou kapitolou je trh informačných technológií. Veľkým IT firmám ako Google alebo Facebook prekáža európska ochrana súkromia a údajov. Údajne ich oproti európskym konkurentom stavia do znevýhodnenej pozície v cloudových službách, sociálnych médiách či mobilných aplikáciách. Nateraz je nejasné, či sa tieto rozdiely podarí prekonať. Prednedávnom totiž celým svetom otriasli odhalenia o tom, ako americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) skryte sleduje súkromné dáta prakticky všetkých Európanov.
Väčšina ekonómov však tvrdí, že vytvorenie zóny voľného obchodu by bolo prínosom pre obe strany. Podľa Európskej komisie by podporila vznik okolo 400-tisíc pracovných miest. To by bola dobrá správa nielen pre krajiny ako Grécko alebo Španielsko, kde miera nezamestnanosti prevyšuje dvadsať percent, ale aj pre Slovensko. Päť rokov od vypuknutia krízy sa nedarí zastaviť rast nezamestnanosti ani u nás.
Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.