Vyplýva to z dohody, ku ktorej vo štvrtok po celonočných rokovaniach dospeli ministri krajín Európskej únie. Táto dohoda stanovuje pevné pravidlá, ako sa v budúcnosti bude zaobchádzať s problémovými bankami. Zároveň má pomôcť predchádzať bankovým a finančným krízam a stať sa základom európskej bankovej únie.
„Rokovania trvali dlho, boli náročné a intenzívne,“ povedal po stretnutí nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Podľa neho je to dôležitý odkaz, že v prvom rade budú za krachy bánk platiť ich akcionári a veritelia. Táto dohoda má zároveň pretrhnúť prenos nákazy od problémových bánk smerom k štátnym financiám.
Cieľom vytvorenia nových pravidiel je, aby v prípade kolabujúcich bánk bola čo najmenšia záťaž na daňových poplatníkoch, teda gro zachraňovacieho procesu by malo byť na pleciach investorov a majiteľov akcií, ktorí zodpovedajú za riadenie bánk. „Až neskôr by do toho mali vstupovať mechanizmy, ktoré si štát vytvára na riešenie takýchto kríz,“ uviedol podľa TASR štátny tajomník Ministerstva financií SR Vaziľ Hudák.
Až dosiaľ krachujúce banky vo väčšine prípadov zachraňoval samotný štát z verejných financií, teda z peňazí daňových poplatníkov. Medzi rokmi 2008 až 2011 členské štáty Európskej únie na to minuli až tretinu hrubého domáceho produktu. Takýto spôsob zachraňovania bánk sa naplno prejavil v Írsku, kde zdecimovaný bankový sektor prinútil krajinu požiadať o zahraničnú pomoc. Rovnaká situácia sa zopakovala na Cypre, ale riešenie bolo úplne iné. Tam prišli o peniaze klienti bánk, ktorých zostatok na účte prevyšoval stotisíc eur. Cyperský prípad sa sčasti stal predlohou aj pre nové pravidlá, ako sa so „zlými“ bankami naložiť.
Kľúčovým prvkom novej dohody je, že náklady na pokrytie ôsmich percent z celkových záväzkov problémovej banky ponesú najprv akcionári, potom investori – napríklad majitelia dlhopisov banky a potom bohatí klienti so zostatkom na účte nad stotisíc eur. Úspory pod stotisíc eur ostanú nedotknuté. V dohode sa takisto stanovuje poradie, v akom sa bude siahať na peniaze veľkých klientov. Najprv o peniaze v zachraňovanej banke prídu korporácie a veľké firmy, potom malé firmy a na koniec bohatí jednotlivci. Až potom takomto „vyčistení“ banky budú môcť byť použité peniaze z národných fondov. V nich by mala byť suma dosahujúca 0,8 percenta vkladov vo všetkých bankách v danej krajine. Tento fond by mali naplniť príjmy z nedávno zavedenej dane z finančných transakcií. Poslednou inštanciou pomoci má byť trvalý euroval ESM.
Tieto pravidlá majú však aj istú pružnosť. Vláda napríklad môže rozhodnúť, že banke pomôže štátnymi peniazmi. Môže sa tak stať, ak by pád problémovej banky ohrozoval bankový systém celej krajiny alebo Európy alebo v iných mimoriadnych prípadoch. Pružnejšie pravidlá si vyžiadalo Francúzsko, Veľká Británia a Švédsko. Nemecko, Holandsko, Slovensko a ďalšie krajiny chceli pevnejšie pravidlá. Výsledkom je kompromis medzi prístupom „bail-in“ – čiže zachraňovaním bánky z jej vlastných zdrojov a prístupom „bail-out“ – teda intervenciou štátu.
„Prvýkrát sme sa dohodli na významnom procese ,bail-in‘, aby sme chránili daňových poplatníkov,“ povedal holandský minister financií a zároveň šéf tzv. euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. Írsky minister financií Michael Noonan dohodu opísal ako „revolučný krok,“ ktorý mení spôsob zaobchádzania s bankami v Európskej únii.
Teraz, keď dohodu dosiahli jedndotlivé krajiny EÚ, bude Európsky parlament rokovať o finálnej podobe zákona. Do platnosti by mal vstúpiť od roku 2018.
Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.