Európska únia si zmienenú úlohu stanovila s ohľadom na dôležité porovnávané fakty. „Napriek pokroku sú miery zamestnanosti v Európe (dosahujúce v priemere 69 percent v prípade ľudí vo vekovej skupine 20 – 64 rokov) výrazne nižšie ako v iných častiach sveta. V porovnaní so 76 percentami mužov pracuje len 63 percent žien,“ pripomína Európska komisia.
Pristavuje sa tiež pri údajoch o starších pracovníkoch (vo veku 55 – 64 rokov): „Zamestnaných ich je len 46 percent, pričom napríklad v USA a Japonsku tento ukazovateľ predstavuje 62 percent.“ Okrem toho majú Európania priemerne o desatinu menej odpracovaných hodín ako obyvatelia vo dvoch uvedených krajinách.
Slovenské ciele
Postoj Slovenskej republiky k národným cieľom Stratégie Európa 2020 predstavila vláda v apríli 2010. „Chceme zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 – 64 rokov na 71 – 73 %, a to najmä zvýšením zamestnanosti mládeže, starších pracovníkov a ľudí s nízkou kvalifikáciou,“ uvádza dokument.
Slovenská pozícia sa opiera o fakty a očakávania: „Po zohľadnení dosiahnutej miery zamestnanosti v SR v rokoch 2008 a 2009 podľa vybraných 5-ročných vekových skupín a podľa pohlavia, prognózy demografického vývoja do roku 2020, ako aj za predpokladu zvýšenia miery zamestnanosti žien vo veku 55 – 64 rokov v dôsledku vyrovnania veku odchodu do dôchodku žien s vekom mužov (62 rokov veku) od roku 2015, by Slovensko malo dosiahnuť v roku 2020 mieru zamestnanosti na úrovni 71 – 73 %. Za obdobie 2009 – 2020 ide o prírastok zamestnanosti vo veku 20 – 64 rokov v rozsahu približne 120-tisíc až 200-tisíc osôb.“
Očakávané výzvy
Európsky komisár pre zamestnanosť László Andor upozornil, že vývoj na pracovnom trhu bude klásť nové požiadavky: „Predpokladá sa, že do roku 2020 bude viac ako tretina pracovných miest v EÚ vyžadovať zručnosti vyššieho stupňa a polovica pracovných miest na trhu práce bude vyžadovať zručnosti stredného stupňa. Musíme sa teda pozerať perspektívne dopredu,“ povedal nedávno v Bratislave na medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala s prispením Európskeho sociálneho fondu.
Boris Sloboda z ministerstva školstva sa na tomto podujatí dotkol situácie mladej generácie na Slovensku: „Máme síce vysoké percento mladých ľudí, ktorí skončia štúdium na strednej škole s ukončenou kvalifikáciou, ale ako je možné, že celá tretina z tých, ktorá sa rozhodne pracovať a nepokračuje v stredoškolskom alebo vysokoškolskom vzdelávaní, je nezamestnaná? Jedna štatistika dokonca hovorí, že až 80 % absolventov stredných škôl nenastúpi pracovať do svojho odboru.“
Sloboda naznačil podstatnú súvislosť medzi študovaním a uplatnením sa na pracovnom trhu: „S cieľom zjednodušiť štruktúru odborov stredoškolského vzdelávania treba docieliť, aby boli pre zamestnávateľov prehľadnejšie a aby sa zvýšila rýchlosť nasadzovania nových, progresívnych študijných odborov.“
Úbytok pracovných síl
Európska komisia v Stratégii Európa 2020 kladie dôraz na to, aby sa konalo v oblasti modernizácie pracovného trhu, pretože treba pamätať na prognózy. „V dôsledku demografického vývoja príde k úbytku pracovných síl. Iba dve tretiny nášho obyvateľstva v produktívnom veku sú v súčasnosti zamestnané.“
Analýza pripomína, ako vážne pocítili krízu mladí ľudia: „Zasiahla ich tvrdo, miera nezamestnanosti v tejto vekovej skupine dosiahla 21 percent.“ Európska komisia varuje členské štáty EÚ pred rizikom, že ľudia mimo pracovného zaradenia alebo osoby so slabou väzbou na pracovný trh stratia kontakt s pracovným prostredím.
