„Je nevyhnutné, aby sa zvýšila produktivita vo výrobných odvetviach a pridružených službách. To podporí rast a tvorbu pracovných miest a obnoví udržateľnosť ekonomiky EÚ a nášho sociálneho modelu. Priemysel je preto v centre nového modelu rastu ekonomiky únie, ako to zdôrazňuje stratégia Európa 2020,“ uvádza Európska komisia.
Prepojené ciele
Dokument predstavuje aj plán, ako dosiahnuť stanovené ciele. Na európskej úrovni je podľa stratégie potrebné vytvoriť podmienky na udržanie a rozvoj pevnej, konkurencieschopnej a diverzifikovanej priemyselnej základne v Európe. Súčasťou tejto snahy je zlepšenie podnikateľského prostredia, najmä pre malé a stredné podniky, či podporovanie technológií a výrobných metód, ktoré znižujú využívanie prírodných zdrojov, a zvyšovanie investícií do zachovania prírodného bohatstva EÚ.
„Stratégia sa teda zameriava na rozvoj odvetví s vyššou pridanou hodnotou, na všeobecné uľahčenie podnikania a jeho ekologizáciu,“ hovorí Robert Kičina, riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Podľa Kičinu sú ciele celej stratégie prepojené. „Majú sa zvyšovať investície do vedy a výskumu, to znamená podporenie inovácií. Zároveň nám ide o zníženie emisií, to znamená lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej účinnosti. A v konečnom dôsledku sa to má prejaviť na raste zamestnanosti a boji s chudobou,“ pripomína odborný garant iniciatívy Priemyselná politika v ére globalizácie v rámci workshopov, ktoré pripravuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť.
Existujú riziká?
„Stratégia prináša chválitebné podnety. Primárne je však zameraná na zvyšovanie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. To však vo väčšine spoločností znamená znižovanie počtu pracovných miest, hoci vyššia nezamestnanosť vedie k vyšším výdavkom štátu, nižším daňovým výnosom a zvyčajne smeruje aj k protieurópskym náladám,“ vysvetľuje možné úskalia iniciatívy Helen Bicknellová z nemeckej Vysokej školy Fresenius.
Odborníčka tiež upozorňuje, že zďaleka nie všetci pracovníci sa môžu uplatniť na vysokokvalifikovaných miestach, ktoré chce únia vytvárať. „EÚ určite potrebuje ucelenú ekonomickú a priemyselnú politiku, ale táto vlajková iniciatíva alebo stratégia Európa 2020 samotná nevyrieši európsky problém, ktorý sa týka konkurencie firiem a prepojeniu občanov na EÚ v čase globalizácie,“ tvrdí Bicknellová.
Slovenské podnety
Kľúčovým bodom iniciatívy bude, ako sa s ňou vyrovnajú členské štáty. „Na úrovni Slovenska teda hovoríme o zlepšení podnikateľského prostredia, znížení administratívnej záťaže, ochrane duševného vlastníctva a štvrtý cieľ je spolupráca s priemyselným sektorom pri tvorbe vedomostnej základne. To znie pomerne neurčito, ale práve tu vidím prenik medzi podnikateľskou sférou a vládou,“ uviedol Kičina.
Riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska však tvrdí, že najprv je potrebné odstraňovať problémy, ktoré bránia v efektívnejšom podnikaní. „Až v druhom rade môžeme smerovať k vytváraniu nejakej formálnej komunikačnej platformy medzi podnikmi a vládou pri hľadaní premyslenej stratégie,“ uviedol Kičina.