Slovenské záväzky sú podľa ministerstva financií trocha menej odvážne. V prvom ukazovateli ešte zostávame na 20 percentách, v druhom je Slovensko na 14 percentách a treťom deklaruje, že usporí 11 percent konečnej energetickej spotreby v porovnaní s priemerom rokov 2001 – 2005.
Podľa stratégie Európa 2020 bude znamenať dosiahnutie energetických cieľov do roku 2020 úsporu 60 miliárd eur z dovozu ropy a zemného plynu.
Nie je to len o finančnej úspore," tvrdí stratégia. "Je to kľúčové pre našu energetickú bezpečnosť. Ďalší pokrok v integrácii európskeho energetického trhu môže znamenať zvýšenia HDP od 0,6 až 0,8 percenta. Dosiahnutie toho, aby bol podiel obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie 20 percent môže viesť k vytvorenie viac ako 600-tisíc pracovných miest v únii. Rovnako zvýšenie energetickej účinnosti môže znamenať viac ako jeden milión nových pracovných miest.
Systém príliš nefunguje
Centrálny nervový systém ekonomiky. Tak nazýva Európska úniu energetickú infraštruktúru. Zároveň však priznáva, že centrálny nervový systém príliš nefunguje.
„Európska únia dopláca na to, že jej energetická infraštruktúra je zastaralá a slabo prepojené,“ uvádza sa v materiáli Európska komisia v materiál k Oznámeniu Európskej komisie: „Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete.
"Dostatočné, integrované a bezpečné energetické site sú nevyhnutným predpokladom nie len pre pre energetické ciele EÚ, ale aj pre ekonomickú stratégiu únie,“ uvádza dokument „Keď v januári 2009 došlo k prerušeniu dodávok plynu do východnej Európy, vhodným riešeniam vzniknutej situácie bránili nedostatočné možnosti reverzných tokov, neadekvátna prepojenia plynovej infraštruktúry.“
Príspevok Visegrádskej štvorky
Spoluprácu v oblasti energetiky podčiarkli vo februári na ministerskom stretnutí v Bratislave zástupcovia krajín Vyšehradskej štvorky. Český minister priemyslu Martin Kocourek, maďarský minister národného rozvoja Tamás Fellegi, poľský podpredseda vlády a minister hospodárstva minister Waldemar Pawlak a slovenský minister hospodárstva Juraj Miškov v deklarácii podporili zvýšenie významu spolupráce v energetike v regióne Vyšehradskej skupiny (V4) zdôraznili potrebu ďalšieho regionálneho rozvoja v sektore energetiky ako súčasť energetického trhu EÚ a tiež pre vyzdvihnutie dôležitosti regiónu V4 v Európskej únii. Vyšehradská štvorka zároveň navrhla vytvorenie vytvorenie Pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre Severojužné energetické prepojenia v stredovýchodnej Európe.
Podľa deklarácie ministri tiež vzali na vedomie názor Európskej komisie zahrnúť Bulharsko, Českú republiku, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovenska, ako aj Chorvátska so štatútom pozorovateľa, do tejto novej iniciatívy s mandátom v priebehu roku 2011 vypracovať akčný plán pre prepojenia v smeroch sever-juh a východ-západ v sektoroch plynárenstva, ropy ako aj elektroenergetiky, berúc ohľad na existujúce inštitúcie regionálnych zoskupení.
Lepšiu koordináciu a spoluprácu v rámci regiónu, ale aj celej EÚ prízvukuje aj energetický analytik zo Stredoeurópskej univerzity v Budapešti Andrej Nosko. „Česko, Slovensko i Maďarsko hovoria o rozširovaní využívanie jadrovej energie. Poľsko prvý raz hovorí o budovaní atómovej elektrárne. Ak však budeme mať toľko jadrových elektrární, čo budeme robiť s obnoviteľnými zdrojmi energie?“
Foto: Pravda