„Komisia odporúča 90-percentné zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2040 v porovnaní s úrovňou v roku 1990 a začatie diskusie so všetkými zúčastnenými stranami,“ uviedla EK v tlačovej správe.
Legislatívny návrh týkajúci sa týchto plánov by však mala vypracovať až budúca Európska komisia, ktorá vznikne po európskych voľbách tento rok v júni. Návrh potom musí získať súhlas členských štátov aj Európskeho parlamentu. Predchádzajúce klimatické ciele EÚ vyžadovali aj jednomyseľné schválenie šéfmi štátov EÚ a vlád na Európskej rade.
Čítajte viac Slovensko znížilo emisie skleníkových plynov o 44 percent oproti roku 1990
Stanovenie čiastkového cieľa má zabezpečiť dosiahnutie hlavného deklarovaného cieľa dvadsaťsedmičky, a to takzvanej uhlíkovej neutrality do roku 2050. V súčasnosti má EÚ tiež cieľ znížiť množstvo emisií o 55 percent do roku 2030 oproti roku 1990.
„Stanovenie klimatického cieľa do roku 2040 pomôže európskemu priemyslu, investorom, občanom a vládam prijímať v tomto desaťročí rozhodnutia, ktoré udržia EÚ na ceste k splneniu cieľa, ktorým je klimatická neutralita v roku 2050,“ napísala Európska komisia. Ako dodala, stanovenie tohto cieľa tiež „vyšle dôležité signály, ako efektívne investovať a plánovať v dlhodobejšom horizonte“.
S plánovaním do budúcnosti je možné vytvoriť „prosperujúcu, konkurencieschopnú a spravodlivú spoločnosť, dekarbonizovať priemysel EÚ a energetické systémy a zabezpečiť, že bude Európa hlavným cieľom investícií so stabilnými pracovnými miestami pripravenými na budúcnosť“, hovorí vyhlásenie exekutívy EÚ.
Podľa EK sa tak aj zvýši odolnosť Európy voči budúcim krízam a posilní sa energetická nezávislosť EÚ od dovozu fosílnych palív. Náklady a dopady zmeny klímy na človeka sú čoraz väčšie a viditeľnejšie, upozornila únijná exekutíva s tým, že len za posledných päť rokov sa ekonomické škody súvisiace s klímou odhadujú na 170 miliárd eur. EK dodala, že pri posudzovaní vplyvov zistila, že aj podľa konzervatívnych odhadov by väčšie globálne otepľovanie v dôsledku terajšej nečinnosti mohlo do konca storočia viesť k zníženiu HDP Európskej únie približne o sedem percent.
Na pondelkovej schôdzke šéfov kabinetov jednotlivých eurokomisárov sa proti stanoveniu vyššie spomínaného cieľa, teda zníženiu skleníkových plynov o 90 percent, postavil iba zástupca maďarského komisára Olivéra Várhelyiho, napísal server Politico s odvolaním sa na svoje zdroje. Ako sa uvádza v odporúčaní EK, k dosiahnutiu cieľa budú musieť prispieť všetky sektory. Oproti pôvodnému návrhu však komisia podľa informácií Politica z textu odstránila pasáž, ktorá sa zaoberala poľnohospodárskym sektorom v snahe upokojiť farmárov, ktorí v posledných týždňoch protestujú po celej Európe. Terčom ich výhrad je cezhraničná konkurencia, avšak sťažujú sa práve aj na predpisy EÚ týkajúce sa ekológie.
V konečnom návrhu odporúčania už nie je zmienka o potenciálnom 30-percentnom znížení emisií v poľnohospodárskom sektore medzi rokmi 2015 a 2040. Takisto boli vyškrtnuté odporúčania pre občanov, aby zmenili svoje správanie, napríklad konzumovali menej mäsa, dodalo Politico.
Čítajte viac Eurokomisia v reakcii na protesty poľnohospodárov stiahne návrh zákona o pesticídoch
Podľa EK sa predpokladá, že energetický sektor dosiahne úplne dekarbonizáciu krátko po roku 2040 na základe všetkých nulových a nízkouhlíkových energetických riešení, čo znamená využitie obnoviteľných zdrojov, jadrovej energie či geotermálnej a vodnej energie. „Očakáva sa, že dopravný sektor dekarbonizuje prostredníctvom kombinácie technologických riešení a cien uhlíka. So správnymi politikami a podporou môže v prechode zohrať úlohu aj poľnohospodársky sektor,“ dodáva komisia vo svojej správe.
Deväťdesiatpercentné zníženie emisií je pritom celoeurópsky cieľ, každá krajina to môže mať inak, no celkovo je potrebné dostať sa práve k hodnote 90 percent.