Šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ sa na summite v Bruseli uzniesli, že budú postupovať podľa doterajšej stratégie a vyzvali Britániu, aby urobila potrebné kroky vedúce k podpisu zmluvy. Slovensko na schôdzke zastupoval premiér Igor Matovič.
Problém brexitu
Predseda vlády po summite uviedol, že o situácii s brexitom lídri hovorili s hlavným vyjednávačom EÚ Michelom Barnierom. "Informoval nás, kde vidí najväčší problém, boli to však viac interné informácie,“ reagoval Matovič na otázku Pravdy, na čom sa rokujúce strany nevedia zhodnúť.
„Summit EÚ nebol príliš povzbudzujúci,“ reagoval britský premiér Boris Johnson. Pripustil, že obchodná dohoda možno nevznikne. „Chcú naďalej kontrolovať našu legislatívnu slobodu, náš rybolov spôsobom, ktorý je pre nezávislú krajinu absolútne neprijateľný,“ vyhlásil predseda vlády na adresu členských štátov únie.
Barnier opakuje, že Londýn chce nadštandardný prístup na jednotný trh únie, a preto musí prijať požiadavky v sporných oblastiach. Tie sa týkajú najmä rybolovu a štátnej pomoci pre britské firmy. Matovič vníma rybolov skôr ako zástupný problém. "Británia na neho kladie veľmi veľký dôraz. Niekedy však pri týchto vyjednávaniach tlačíte na pílu v nejakej relatívnej maličkosti, aby ste potom získali ústupok vo veľkej veci,“ tvrdí Matovič. Je to však skôr asi EÚ, ktorá by podľa viacerých pozorovateľov mala urobiť v otázke rybolovu ústupky. Šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron však opätovne zopakoval, že v žiadnom prípade pre dohodu neobetuje práva francúzskych rybárov.
Únia chce, aby mali do britských vôd naďalej prístup rybári z jej členských štátov. Británia však plánuje obmedziť počet rýb, ktoré môžu vyloviť ich konkurenti z EÚ. Ak sa obe strany naozaj nedohodnú, zaťažia od 1. januára 2021 vzájomný obchod clá a kvóty podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. Malo by to veľký dosah na Britániu aj na EÚ. Zmeny by vyvolali chaos v citlivých dodávateľských reťazcoch na britskom území aj v únii.
Hovorilo sa aj o klíme
Summit EÚ sa venoval aj tomu, ako dosiahnuť klimatické záväzky. Konečné rozhodnutie padne až v decembri. Všetky členské krajiny EÚ by sa mali spoločne snažiť o dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 55 percent oproti úrovniam z roku 1990. Matovič tvrdí, že pri tom netreba zabudnúť na vplyvy tejto stratégie pre národné ekonomiky. Je tiež za uvalenie uhlíkových ciel na zahraničných dovozcov, ak tovary vyrábajú neekologicky.
Matovič pripomenul, že lídri EÚ sa na summite venovali debatám o tom, ako úspešne bojovať proti pandémii spojenej s ochorením COVID-19. V oblasti zahraničnej politiky, o ktorej premiéri a prezidenti hovorili v piatok dopoludnia, podľa vlastných slov pomohol presadiť, aby sa do spoločných záverov o spolupráci medzi EÚ a africkými krajinami dostala zmienka o readmisii, teda o návrate utečencov bez nároku na azyl. Lídri na schôdzke rokovali aj o Turecku, Bielorusku a o prípade zostreleného lietadla linky MH17 v roku 2014 nad východnou Ukrajinou.
Ďalšie závery zo summitu v Bruseli
- Všetky členské krajiny EÚ by sa mali spoločne snažiť o dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 55 percent oproti úrovniam z roku 1990. Ak chce únia dosiahnuť svoj hlavný cieľ stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050, musí prijať aj ambicióznejšie klimaticko-energetické plány pre najbližšie desaťročie. (Európsky parlament minulý týždeň vyzval na zníženie emisií oxidu uhličitého do roku 2030 najmenej o 60 percent a niektoré európske politické skupiny presadzujú až ich 65-percentné zníženie za najbližších desať rokov.)
- Šéfovia štátov a vlád v únii sa dohodli, že budú takmer každý týždeň organizovať videokonferencie zamerané na koordináciu vnútroštátnych opatrení proti pandémii ochorenia COVID-19. Dôvodom je prudký nárast nových prípadov nákazy v Európe.
- Lídri naliehavo žiadajú Turecko, aby sa usilovalo o zmiernenie napätia v oblasti Stredozemného mora. Ankara je v spore s Gréckom a Cyprom, členskými krajinami EÚ. Turecko opätovne poslalo svoju loď vykonávať prieskumné vrty do zakázaných vôd napriek medzinárodným výzvam a odsudzujúcemu postoju únie.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.