Poľsko, Maďarsko a ČR porušili právo EÚ, keď odmietli prijať utečencov

02.04.2020 11:34, aktualizované: 13:09

Poľsko, Maďarsko a Česká republika porušili legislatívu Európskej únie, keď počas migračnej krízy v roku 2015 odmietli na základe tzv. migračných kvót prijať utečencov. Rozhodol o tom vo štvrtok Súdny dvor EÚ.

Podľa neho sa členské štáty s cieľom vyhnúť sa realizácii mechanizmu prijatého v septembri 2015 nemôžu odvolávať na svoju zodpovednosť v oblasti udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti ani na údajnú nefunkčnosť mechanizmu prerozdeľovania.

Súdny dvor EÚ v spore medzi Európskou komisiou (EK) a Poľskom, Maďarskom a Českou republikou týkajúcom sa dočasného mechanizmu relokácií žiadateľov o azyl vyhovel žalujúcej strane, ktorá poukázala na nesplnenie povinnosti zo strany členských štátov.

Súd upozornil na skutočnosť, že tieto členské štáty si tým, že v pravidelných intervaloch, a minimálne každé tri mesiace, neuviedli primeraný počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí môžu byť urýchlene premiestnení na ich územie, nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie.

Súdny dvor skonštatoval nesplnenie povinnosti spomínanými členskými štátmi, ktoré im vyplývajú z rozhodnutia prijatého Radou EÚ na účely povinného premiestnenia 120 000 žiadateľov o medzinárodnú ochranu z Grécka a Talianska do ostatných členských štátov Únie.

Európski sudcovia ďalej konštatovali, že Poľsko a Česká republika si nesplnili ani povinnosti vyplývajúce zo skoršieho rozhodnutia, ktoré Rada EÚ prijala s cieľom dobrovoľného premiestnenia 40 000 žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska do ostatných členských štátov Únie. Maďarsko nebolo viazané relokáciami stanovenými v poslednom uvedenom rozhodnutí.

Vzhľadom na núdzovú situáciu spojenú s prílevom migrantov a utečencov do Grécka a Talianska prijala Rada EÚ (ministri vnútra) v septembri 2015 rozhodnutia o relokáciách žiadateľov o azyl, aby odbremenili preťažené Grécko a Taliansko.

Poľsko v decembri 2015 uviedlo, že na jeho územie možno premiestniť 100 osôb, avšak k relokáciám nepristúpilo a neprijalo ani ďalší záväzok premiestnenia. Maďarsko nikdy neuviedlo počet osôb, ktoré môžu byť premiestnené na jeho územie na základe rozhodnutia o relokáciách, ktoré bolo záväzné, a nepristúpilo k žiadnemu premiestneniu. ČR vo februári a máji 2016 uviedla, že na jej územie možno premiestniť 50 osôb a 12 osôb z Grécka bolo aj premiestnených, Česko však už potom neprijalo ďalší záväzok.

Súdny dvor štvrtkovým rozsudkom odmietol tvrdenie uvedenej trojice členských štátov, že žaloby EK sú neprípustné z dôvodu, že v dôsledku uplynutia doby uplatniteľnosti rozhodnutí o relokáciách, ku ktorému došlo 17. a 26. septembra 2017, už nie je možné napraviť vytýkané nesplnenie povinností.

Poľsko a Maďarsko tvrdia, že mali právo neuplatňovať rozhodnutia o relokáciách na základe článku 72 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ustanovení týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorých súčasťou je aj azylová politika. Argumentovali potrebou udržania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti. Súdny dvor však konštatoval, že článok 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ustanovením o výnimke zo všeobecných pravidiel práva Únie a treba ho vykladať reštriktívne. Tento článok členským štátom nepriznáva právomoc odchýliť sa od ustanovení práva Únie odkazom na verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť.

Súdny dvor rozhodol o dôvode Českej republiky týkajúcom sa nefunkčnosti mechanizmu relokácií. Uviedol, že nemožno pripustiť, aby sa členský štát s cieľom vyhnúť sa povinnosti premiestnenia, ktorá mu vyplýva z uvedených aktov, mohol opierať o svoje jednostranné posúdenie údajnej nedostatočnej účinnosti, či nefunkčnosti mechanizmu premiestnenia. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k ohrozeniu cieľa solidarity, ktorý je vlastný rozhodnutiam o premiestnení, ako aj k porušeniu záväznej povahy týchto právnych aktov.

Maďarsko: Rozsudok je poburujúci

Verdikt Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu, podľa ktorého Poľsko, Maďarsko a Česká republika porušili legislatívu Európskej únie (EÚ), keď počas migračnej krízy v roku 2015 odmietli na základe tzv. migračných kvót prijať utečencov, je diskriminačný a poburujúci. Vyhlásila to vo štvrtok maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová

„Maďarsko aj naďalej odmieta migračné kvóty,“ cituje agentúra MTI vyhlásenie šéfky rezortu justície, podľa ktorej vývoj udalostí potvrdil správnosť maďarského postoja. Za poburujúcu označila aj skutočnosť, že rozhodnutie o rozdelení utečencov podľa kvót z roku 2015 nevykonala bezo zvyšku prakticky ani jedna členská krajina EÚ.

„Európska komisia (EK) postupovala evidentne diskriminačne, keď začala právne konanie výhradne v prípade Poľska, Maďarska a Česka, a navyše toto konanie stratilo zmysel, pretože rozhodnutie o kvótach bolo platné iba do jesene roku 2017,“ zdôraznila Vargová.

Sudcovia vo verdikte uviedli, že trojica štátov nemala právo odmietnuť nariadenia EÚ týkajúce sa prerozdeľovania približne 160.000 utečencov z Grécka a Talianska s argumentom, že chránia svoju vnútornú bezpečnosť.

Právnici troch žalovaných štátov podľa portálu Novinky.cz tvrdia, že verdikt nebude mať praktický význam, lebo prerozdeľovanie utečencov podľa povinných kvót sa už skončilo a rozsudok teda nemôže zabezpečiť nápravu.

Poľsko: Verdikt nemá žiadny význam

Verdikt Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu, podľa ktorého Poľsko, Maďarsko a Česká republika porušili legislatívu Európskej únie (EÚ), keď počas migračnej krízy v roku 2015 odmietli na základe tzv. migračných kvót prijať utečencov, nemá podľa poľskej vlády v praxi žiaden význam. Informovala o tom agentúra PAP.

Ako uviedol hovorca poľskej vlády Piotr Müller, keďže rozhodnutie EÚ o kvótach z roku 2015 bolo platné len do jesene 2017, nie je možné ho v súčasnosti vykonať. Poľsko prijatie utečencov odmietlo, aby zabezpečilo ochranu krajiny pred nekontrolovanou migráciou, dodal.

Český premiér Andrej Babiš zareagoval podľa portálu iDNES.cz na rozsudok slovami, že je podľa neho dôležité, že Česko žiadnych migrantov prijímať nebude a poukázal na to, že kvóty medzičasom stratili platnosť. Dôležité podľa neho nie je ani to, že ČR proces prehrala. Podstatné je, že nemusí nič platiť.

Na to, že rozhodnutia o povinných kvótach už nie sú v platnosti, poukázal aj vládny splnomocnenec pre zastupovanie ČR pred Súdnym dvorom EÚ Martin Smolek. „Aj EK na ústnom pojednávaní uviedla, že sa neusiluje o zaistenie konkrétnej nápravy, ale že zmysel pojednávania je primárne symbolický,“ povedal pre iDNES.cz.

Ministri vnútra členských štátov EÚ v septembri 2015 napriek protestom krajín strednej a východnej Európy schválili systém prerozdeľovania uchádzačov o azyl zo spomínaných krajín. Napriek tomu, že ECJ neskôr príslušné rozhodnutie potvrdil, Poľsko, Maďarsko a Česko sa ním odmietli riadiť.

Trojicu krajín Vyšehradskej štvorky zažalovala Európska komisia (EK) s cieľom zaistiť dodržiavanie práva EÚ.

#Poľsko #migranti #Maďarsko #kvóty na utečencov #európske právo #EÚ #ČR
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku