Pellegrini: Neúspech rozpočtového summitu je pre SR úspechom

21.02.2020 18:47, aktualizované: 21:13

Rokovania premiérov a prezidentov členských krajín EÚ sa po dvojdňovom rozpočtovom summite skončili neúspechom a lídri odchádzajú z Bruselu bez dohody o podobe dlhodobého rozpočtu Únie na roky 2021 - 2027.

Pre Slovensko je tento stav úspech, uviedol premiér Peter Pellegrini (Smer) po skončení rokovaní.

Premiér pripomenul, že druhý deň rozpočtových rokovaní sa niesol najmä v znamení bilaterálnych stretnutí a diskusií rôznych skupín krajín, ktoré sa snažili presadiť svoje záujmy. Prvé stretnutie absolvoval ešte nadránom s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, potom to bolo viacero stretnutí s kolegami z Vyšehradskej štvorky (V4) a došlo aj k opakovanému rokovaniu sedemnástich kohéznych krajín.

Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.

„Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ priznal premiér a vyjadril nádej, že budúce rokovania potvrdia pozíciu SR. Tá je taká, že Slovensko neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.

Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.

Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.

„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.

Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR.

Návrhy eurokomisie ubrali z vedy a výskumu

Podľa týždenníka Politico neoficiálny dokument s návrhom, ako ušetriť desať miliárd eur v sedemročnom rozpočte, vychádza z návrhu, ktorý ešte minulý týždeň predložil predseda Európskej rady Charles Michel, obsahuje však niekoľko kľúčových ústupkov pre všetky strany.

Krajiny, ktoré profitujú z rabatov, úľav z odvodov do spoločného rozpočtu, by si tento korekčný mechanizmus mali udržať. Francúzsky prezident Emmanuel Macron by sa mohol vrátiť domov a pochváliť, že v porovnaní s predchádzajúcim návrhom Michela získal ďalšie zdroje pre poľnohospodárstvo.

Členské krajiny zo strednej a južnej Európy by mali získať o niečo viac prostriedkov na súdržnosť a aj nové zdroje cez Fond spravodlivej tranzície (JTF) spojený s prechodom na ekologické hospodárstvo.

Sklamaní však môžu byť navrhovatelia modernejšieho eurorozpočtu, lebo eurokomisia navrhla škrty vo vlastnom vedeckom a výskumnom programe Horizont, ako aj vo vesmírno-obrannom programe. Suma vyčlenená pre program Horizont je na úrovni 80 miliárd eur, hoci Michelov návrh predpokladal sumu 80,9 miliardy eur.

Komisia ubrala aj z programu geopolitickejšej EÚ, lebo škrty sa dotkli aj nástroja susedskej politiky a programov medzinárodného rozvoja a spolupráce.

Na druhej strane je viditeľná snaha viac podporiť klimatickú politiku EÚ, keďže nový dokument navrhuje do roku 2027 zvýšiť podiel výdavkov súvisiacich so zmenami klímy na 27 až 30 percent. Doterajší návrh predpokladal vyčleniť štvrtinu eurorozpočtu na výdavky súvisiace s bojom proti klimatickým zmenám a na dosiahnutie uhlíkovej neutrality.

Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ dostali v piatok popoludní podklady Európskej komisie (EK), ktorá v snahe vyjsť v ústrety rokovaniam o dlhodobom rozpočte Únie na roky 2021 – 2027 navrhla niekoľko technických škrtov v poslednom návrhu, ktorý pripravil predseda Európskej rady Charles Michel.

Skutočnosť, že hlavy vlád a štátov dostali pred ďalšími rokovaniami o rozpočte na preskúmanie nové „technické podklady“ zo strany eurokomisie, potvrdil aj Michelov hovorca Barend Leyts.

Podľa tlačovej agentúry DPA majú zásahy zo strany exekutívy EÚ podobu menších škrtov a zmien. Komisia navrhla znížiť konečnú podobu sedemročného rozpočtu o desať miliárd eur, na hranicu 1,069 percenta hrubého národného produktu (HNP) v porovnaní s oficiálnym návrhom, ktorý bol vo výške 1,074 percenta HNP 27-člennej Únie, čo je v číselnom prevedení 1,094 bilióna eur.

Premiéri a prezidenti mali po viacerých odkladoch začať ďalšie kolo skupinových rokovaní o 18.00 h. Predseda Európskej rady Charles Michel má ambície dosiahnuť dohodu o podobe budúceho viacročného finančného rámca ešte počas tohto summitu, ktorý by po prestávke mohol pokračovať v sobotu, tretí deň po sebe. Viaceré diplomatické zdroje však naznačili, že ak členské krajiny nebudú súhlasiť s technickými úpravami v eurorozpočte, môžu požiadať o odklad mimoriadneho summitu na neskoršie obdobie.

Po prvom dni rokovaní dohoda nebola

Hlavy vlád a štátov členských krajín EÚ sa v piatok ráno stretli na druhom dni rokovaní rozpočtového summitu, ktorý má určiť konečnú podobu budúceho sedemročného rozpočtu Únie na roky 2021 – 2027. Po prvom dni spoločných diskusií a sérii bilaterálnych rokovaní predsedu Európskej rady Charlesa Michela s premiérmi a prezidentmi sa nepodarilo dosiahnuť zhodu na žiadnom kompromisnom návrhu. Michel nepredložil ani novú podobu viacročného finančného rámca (VFR), ako to počas noci naznačovali niektoré diplomatické zdroje z EÚ.

Aj po sérii bilaterálnych rokovaní pretrvávajú podľa agentúr AP a AFP hlboké rozdiely medzi lídrami jednotlivých krajín ohľadom celkového objemu sedemročného rozpočtu a jeho rozdelenia na konkrétne politiky a programy.

Rokovania o viacročnom rozpočte EÚ sa opakujú každých sedem rokov a sú vždy veľmi komplikované.

Situáciu teraz ešte vyostril brexit a výpadok 75 miliárd eur, ktoré mohlo do spoločnej kasy počas siedmich rokov priniesť Spojené kráľovstvo. K tomu prispievajú nové výzvy ako sú migrácia, ekologická transformácia či digitalizácia, na ktoré musí EÚ vyčleniť stovky miliárd eur.

Znamená to na jednej strane rozpočtové škrty v poľnohospodárskej politike a financovaní kohézie a tiež zvyšovanie príspevkov členských krajín, z ktorých je zostavený eurorozpočet.

Únia hovorí o modernizácii rozpočtu

Hľadá aj vlastné zdroje financovania, aby vyšla v ústrety národným vládam. Zatiaľ však Michelove návrhy na presunutie časti ziskov z emisných povoleniek do rozpočtu EÚ alebo na zavedenie dane z nezrecyklovaných plastov nenašli na summite veľké pochopenie a podporu.

V noci zo štvrtka na piatok sa množili informácie, že mimoriadny summit nemusí skončiť dohodou a lídri EÚ sa o kompromis pokúsia na ďalších rokovania, ktoré by sa mohli uskutočniť už v priebehu marca.

Ak by sa do konca tohto roka nepodarilo schváliť konečnú podobu viacročného rozpočtu EÚ, mohlo by to mať výrazné dopady na mnohé politiky a cezhraničné programy a projekty EÚ, rovnako aj na programy v oblasti vedy a výskumu, ktoré sú závislé od európskych fondov.

K rokovaniam lídrov sa uprostred noci pripojil aj slovenský premiér Peter Pellegrini (Smer), ktorý do Bruselu priletel krátko pred druhou hodinou ráno.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#rozpočet EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku