„Pracovať na základe jednomyseľnosti znamená paralýzu,“ je presvedčený Borrell, ktorý je podpredsedom novej Európskej komisie vedenej Ursulou von der Leyenovou. Do budúcnosti by podľa neho malo byť možné aj väčšinové hlasovanie.
„Keď nie je jednomyseľnosť, tak musí konať väčšina,“ povedal. Tento názor ale hneď vzápätí odmietol poľský minister zahraničia Jacek Czaputowicz, a ukázal tak, ako zložitá ešte debata o tejto otázke bude.
Zložitosť hľadania spoločnej pozície k zahraničnopolitickým otázkam sa ukázala aj začiatkom februára pri reakcii EÚ na mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa na Blízkom východe. Borrell sa síce snažil získať podporu všetkých únijných štátov pre uznesenie kritizujúce tento plán, Česko, Maďarsko a Rakúsko ale s niektorými pasážami nesúhlasili, a Borrell tak nakoniec vydal len vlastné vyhlásenie.
Sedemdesiatdvaročný španielsky politik sa dnes vyslovil tiež za to, aby si európske krajiny postupne budovali spoločnú kultúru toho, ako rozumieť svetu. „Nemáme ju, a preto sme rozdelení v každej otázke,“ myslí si. „Keď v tom neuspejeme, tak neuspejeme v ničom,“ podotkol.
Je si však vedomý, že je to proces na mnoho rokov, pretože rozdielne názory vychádzajú z mnohoročnej histórie. Ako príklad uviedol vzťah Poľska k Spojeným štátom a Vatikánu, teda dvojicu štátov, ktoré východoeurópskej krajine pomohli priniesť slobodu. On sám k nim pritom nikdy nemôže mať rovnaký vzťah, pretože rovnaké štáty svojou podporou diktatúry Francisca Franka v rokoch 1939–75 v Španielsku predĺžili jej životnosť.
Borrell tiež vyhlásil, že EÚ sa musí naučiť používať jazyk moci a skutočne konať, nielen hovoriť o tom, ako veľmi ju nejaký problém znepokojuje.