Brexitová zmluva stanovuje prechodné obdobie do konca roku 2020, keď sa Londýn bude stále riadiť pravidlami EÚ. Británia bude akoby členským štátom, nebude mať ale nijaké rozhodovacie právomoci. Johnson nebude na summitoch EÚ, britskí ministri nebudú spolurozhodovať o novej legislatíve a Európsky parlament opustí 73 britských poslancov.
Europarlament sa zmenší, namiesto 751 europoslancov bude mať 705. Odchodom Británie z EÚ však Slovensko bude mať o jedného europoslanca viac a celkovo 14 europoslancov. V očakávaní brexitu už na Dušičky Londýn už ani nenominoval člena do novej Európskej komisie vedenej Ursulou von der Leyenovou, ktorá nastúpila začiatkom decembra.
Do Londýna bez víz
Riadený brexit počas prechodného obdobia nebude znamenať veľké zmeny a komplikácie pri cestách do Británie. Brexitová zmluva tiež zaručuje práva občanov EÚ, teda aj Slovákov, ktorí žijú v Británii, aj po brexite. Všetci, ktorí v Británii žijú, pracujú alebo študujú, majú nárok na získanie trvalého pobytu alebo štatút pred získaním trvalého pobytu v prípade, že v Británii žijú menej ako päť rokov.
Iné pravidlá však už budú platiť pre tých, ktorí prídu do Británie po brexite, aj keď víza nebudú potrebovať. Ak ale budú chcieť zostať v Británii dlhšie ako tri mesiace, budú musieť požiadať britské ministerstvo vnútra o povolenie na pobyt, ktoré bude platné najviac tri roky.
Prechodné obdobie
Práva občanov EÚ v Británii a zároveň Britov v štátoch EÚ sú zaručené do konca prechodného obdobia. Na prechodnom období sa EÚ dohodla s Britániou aj preto, že budúce vzájomné vzťahy a spoluprácu v rôznych oblastiach bude riešiť nová zmluva, respektíve zmluvy. Vyrokovanie a ratifikácia obchodnej zmluvy však budú ešte zložitejšie ako rokovanie o rozvodovej zmluve. Na porovnanie, obchodná zmluva medzi EÚ a Kanadou sa pripravovala sedem rokov. Navyše na rozdiel od brexitovej zmluvy obchodnú dohodu musí schváliť každý členský štát EÚ.
Zatiaľ je málo pravdepodobné, že sa podarí novú dohodu vyrokovať a schváliť do konca budúceho roka. Prechodné obdobie, keď sa Británia bude riadiť pravidlami EÚ, môže byť v takom prípade ešte predĺžené. „Stále je možnosť, že by sme k 30. júnu túto lehotu mohli predĺžiť o jeden-dva roky, ale nie je isté, či Británia o túto lehotu požiada,“ upozornil včera slovenský premiér Peter Pellegrini. Ten zároveň zdôraznil, že pri rokovaniach, ktoré budú „extrémne náročné“, bude dôležitá jednota európskej dvadsaťsedmičky. „Kľúčové bude, aby sme si jednotu zachovali aj počas oveľa ťažších rokovaní,“ dodal.
Ak by do konca roka nebola dohoda a prechodné obdobie by sa nepredĺžilo, nastal by tvrdý brexit so všetkými negatívnymi dôsledkami a obmedzeniami pri cestovaní aj v obchode. Chystaný brexit tak stále vyvoláva u mnohých ľudí neistotu. „Nikto vlastne nevie, čo brexit presne znamená,“ povedal pre ČTK Petr Štefek, ktorý v Londýne žije a pracuje vyše desať rokov. Jediná formalita, ktorú zatiaľ v súvislosti s brexitom vybavoval, bola žiadosť o trvalý pobyt. Ten má zabezpečiť občanom EÚ, ktorí žijú v Británii minimálne päť rokov, doterajšie práva vrátane zdravotnej starostlivosti. Od volieb, podobne ako mnoho Britov, čakal, že sa vyjasní, čo bude ďalej. Mnohí ľudia sú pritom z brexitovej ságy unavení. Chcú, aby sa to nejako vyriešilo. „Skoro mám pocit, že ľuďom je už jedno ako,“ dodal. Ak by Británia pretrhla väzby s EÚ, bol by to preňho dôvod na návrat do Česka. V inej situácii sú tí, ktorí majú v Británii založené rodiny.
Po voľbách a víťazstve Johnsona sa zdá viac-menej isté, že brexit bude s dohodou, ktorá zaručuje doterajšie vzťahy do konca budúceho roka. Obavy cudzincov v Británii však úplne nezmizli. „Znepokojuje ma, že v Anglicku sa posilňujú proticudzinecké nálady. Som rada, že teraz mám britský pas, ale obávam sa o mladších prisťahovalcov do krajiny,“ citoval denník Guardian Moniku Veriopoulosovú, pôvodom z Grécka, ktorá žije v Británii 40 rokov.