Von der Leyenová sa môže pustiť do práce

27.11.2019 13:59, aktualizované: 18:37
Uršula Von der Leyenová
Šéfka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová Autor: ,

Prvá Európska komisia na čele so ženou si už môže vyhrnúť rukávy. Nová komisia pod vedením 60-ročnej Nemky Ursuly von der Leyenovej oficiálne vystrieda odchádzajúcu eurokomisiu Jeana-Clauda Junckera od 1. decembra. Európsky parlament jasnou väčšinou odobril celý 27-členný tím.

Von der Leyenovej komisia, v ktorej je historicky najviac žien – jedenásť, je bez britského člena. Hoci je Británia stále členským štátom EÚ, komisára už nenominovala. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič bude pokračovať na pozícii podpredsedu, na starosti bude mať medziinštituci­onálne vzťahy a strategický výhľad.

Nástup novej Európskej komisie sa zdržal o jeden mesiac nielen pre neochotu Londýna nominovať člena komisie, ale aj pre odmietnutie troch kandidátov (maďarského, rumunského a francúzskeho) vo výboroch europarlamentu. Traja noví nominanti napokon dôveru výborov získali a plénum europarlamentu schválilo novú Európsku komisiu ako celok 461 hlasmi. Proti bolo 157 europoslancov, 89 sa zdržalo. Väčšina slovenských europoslancov novú komisiu odobrila.

Citovala Havla

Von der Leyenová je dlhoročná spolupracovníčka nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a presvedčená Európanka, ktorá detstvo prežila v Bruseli. Predstavenie svojho tímu a programu v europarlamente začala pripomienkou udalostí v Československu presne pred 30 rokmi, keď sa konal generálny štrajk. „Nežná revolúcia… O tom je Európa. Je o ľuďoch, ktorí spoločne stoja za slobodou, za svojimi hodnotami,“ povedala a citovala slová prvého porevolučného prezidenta Václava Havla o tom, že sa treba usilovať o niečo, pretože je to dobré, nie iba preto, že to má šancu na úspech.

Vo svojom prejave načrtla viacero priorít svojho tímu – predovšetkým boj s klimatickými zmenami, digitalizáciu ekonomiky, posilnenie spolupráce vo viacerých oblastiach, ale tiež dodržiavanie princípov právneho štátu v krajinách EÚ. „Klimatická zmena je o nás všetkých. Nemôžeme prepásť už ani chvíľu,“ povedala von der Leyenová, ktorá chce presvedčiť štáty EÚ, aby sa zaviazali k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Pre regióny, ktoré sú závislé od ťažby uhlia, chce vytvoriť nový fond, ktorý im má pomôcť s prechodom na ekologické hospodárstvo. Na ochranu životného prostredia sa má myslieť aj pri uzatváraní dohôd s tretími krajinami.

Zamerať sa chce aj na digitálnu ekonomiku, čo sa má prejaviť v rozpočte na roky 2021–2027. Viacročný finančný rámec, rokovanie o ktorom sa čaká v nasledujúcich mesiacoch, bude veľkou skúškou. „Viacročný rozpočet nemôžeme považovať za jednoduché účtovnícke cvičenie. Svet pred siedmimi rokmi vyzerá inak ako svet o sedem rokov. Musíme zabezpečiť investície tam, kde je to treba,“ vyhlásila von der Leyenová. Prisľúbila tiež dokončenie bankovej únie a únie kapitálových trhov, ktorá má zlepšiť prístup k financiám pre malé a stredné podniky.

Čerpanie financií z nového rozpočtu chcú viaceré krajiny spojiť s dodržiavaním princípov právneho štátu. Terajšia Európska komisia pre ich porušovanie vedie konania s Poľskom a Maďarskom. „Právny štát je náš základ. Musíme zabezpečiť, aby bol rešpektovaný všade, s rovnakým prístupom ku každej krajine. Musíme sa zamerať na dialóg a prevenciu, ale nikdy neváhať siahnuť po všetkých nevyhnutných prostriedkoch,“ povedala v tejto súvislosti von der Leyenová. Niektorých europoslancov, ktorým chýbal v jej prejave väčší dôraz na túto oblasť, tým veľmi neuspokojila.

Citlivou témou je aj reforma azylového systému, ktorú sa Junckerovej komisii nepodarilo presadiť, keďže najmä krajiny strednej Európy odmietajú navrhnutý systém prerozdeľovania migrantov medzi členské štáty. Von der Leyenová vo svojom prejave migračné kvóty nespomenula a nepriamo zdôraznila rozdiel medzi utečencami a ekonomickými migrantmi. Európa podľa nej bude vždy poskytovať útočisko tým, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Tí, ktorí zostanú, by mali byť integrovaní do spoločnosti a tí, ktorí nemajú právo zostať, sa majú vrátiť domov. Migrácia vždy bude. „Európa musí byť schopná prísť s reakciou, ktorá je humánna a zároveň efektívna,“ dodala.

V zahraničnej politike zdôrazňovala potrebu multilaterizmu a zodpovednej angažovanosti. „Byť silou za mier a pozitívnu zmenu. Musíme ukázať OSN, že sa môže na nás spoľahnúť,“ dodala. V snahe priblížiť EÚ čo najviac ľuďom potvrdila prísľub, že bude presadzovať boj proti rakovine. „Moja sestra zomrela na rakovinu, keď mala 11 rokov. Pamätám si na hroznú bezmocnosť mojich rodičov. Každý z nás pozná podobný príbeh alebo pozná niekoho, kto to zažil… počet prípadov rakoviny rastie, ale dostaneme k lepšej diagnostike a liečbe,“ povedala budúca šéfka komisie, ktorá chce už začiatkom budúceho roka spustiť plán na boj proti rakovine.

Viac ako Juncker

Von der Leyenová a jej tím napokon pri hlasovaní o dôvere dostali viac hlasov ako pred piatimi rokmi Juncker. Novú Európsku komisiu podporila drvivá väčšina europoslancov z troch najväčších frakcií. Podporili ju ľudovci, ku ktorým patrí aj von der Leyenová, väčšina socialistov aj liberálov z frakcie Obnovme Európu.

Napriek tomu, že nová eurokomisia sa viac ako akákoľvek predtým hlási k ochrane životného prostredia, väčšina europoslancov za Zelených sa rozhodla pri hlasovaní zdržať. „Zelené heslá nestačia. Bez hlbokej reformy poľnohospodárskej a obchodnej politiky zostane klimatická politika polovičatá,“ vyhlásila šéfka frakcie Zelených Ska Kellerová s tým, že aj keď za novú komisiu nehlasujú, chcú byť jej konštruktívnym partnerom.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ursula von der Leyenová #Európsky parlament #Eurokomisia #EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku