Dôraz pritom kládli najmä na rozšírenosť násilia páchaného na ženách aj vo vyspelom svete. Kritika dohovoru naopak zaznela z radov niektorých zástupcov štátov, ktoré dohodu neratifikovali.
Budovy EP v Štrasburgu sú v pondelok večer nasvietené oranžovo, čo má symbolizovať lepšiu budúcnosť bez násilia na ženách a dievčatách.
EÚ Istanbulský dohovor podpísala už 13. júna 2017, sedem členských štátov ju stále neratifikovalo. Okrem Slovenska je to Bulharsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Česko a Veľká Británia.
Španielsky eurokomisár pre klímu Miguel Arias Cañete v rozprave uviedol, že Istanbulský dohovor je príkladom spolupráce v boji proti násiliu na ženách a najlepší medzinárodný právny nástroj na ochranu obetí rodového a domáceho násilia. Dokončenie ratifikácie dohovoru by preto podľa neho malo byť pre novú Európsku komisiu prioritou. Poľská europoslankyňa Ewa Kopaczová krátko nato poznamenala, že kampaň Me Too svedčí o tom, že sa povedomie žien o násilí na ženách zvyšuje. Zdôraznila, že násilie voči všetkým ľuďom je „narušením dôstojnosti a v rozpore s civilizáciou a kultúrou, ktorú prijímame za svoju“.
Europoslankyňa tiež vyzvala štáty, ktoré dohodu neratifikovali, aby tak urobili. Talianska europoslankyňa Pina Piciernoová uviedla, že je smutné, ako málo mužov na rozpravu prišlo. Europoslankyňa Isabella Tovaglieriová zdôraznila potrebu dohodu ratifikovať slovami, že tretina žien sa raz v živote stáva obeťou psychického alebo fyzického násilia aj v tých najrozvinutejších krajinách.
Český europoslanec Ivan David naopak uviedol, že český trestný zákonník obete násilia chráni. Zdôraznil, že s ratifikáciou dohovoru nesúhlasí. V tejto súvislosti okrem iného spomenul, že nechce, aby sa z verejného rozpočtu dotovali neziskové rodové organizácie. Podobne argumentoval tiež slovenský europoslanec Miroslav Radačovský, ktorý poznamenal, že ochrana obetí násilia je obsiahnutá v slovenských zákonoch, a označil určité pojmy v Istanbulskom dohovore za problematické, pretože sú podľa neho vágne.
Dohovor vznikol v roku 2011 a odsudzuje domáce násilie, sexuálne obťažovanie, znásilnenie, nútené sobáše, takzvané zločiny cti či zmrzačovanie genitálií. Štáty sa v nej zaväzujú k uzákoneniu opatrenia proti násilným výpadom a na prevenciu, ale aj k vyčleneniu peňazí na pomoc obetiam a na prácu s páchateľmi.
