Foto: Reuters, Piroschka van de Wouw
Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu v utorok večer schválili konanie predčasných parlamentných volieb 12. decembra. Informovala o tom britská stanica BBC.
Poslanci dolnej komory schválili pomerom hlasov 438 k 20 návrh zákona, ktorý umožňuje prvé decembrové voľby v krajine od roku 1923.
Návrh zákona o konaní predčasných volieb musí ešte schváliť horná komora, Snemovňa lordov, ale zákonom sa môže stať už koncom tohto týždňa.
Posunutý brexit
Labouristi ako najväčšia britská opozičná strana podporili myšlienku predčasných volieb, keďže v tejto chvíli nehrozí brexit bez dohody. Británia mala odísť z Európskej únie 31. októbra. Parlament však neodsúhlasil vyrokovanú dohodu s EÚ. Preto sa dátum posunul na 31. januára, hoci to môže byť aj skôr.
"Pre skutočnú zmenu spustíme najambicióznejšiu a najradikálnejšiu kampaň, akú naša krajina videla,“ vyhlásil podľa denníka Guardian Jeremy Corbyn, šéf Labouristickej strany.
Johnson dúfa, že predčasné voľby mu prinesú parlamentnú väčšinu, o ktorej môže momentálne len snívať. S podporou vlastných konzervatívnych poslancov by potom mohol presadiť brexitovú dohodu, ktorú vyjednal s EÚ. Johnsonova strana podľa posledných prieskumov u voličov vedie v popularite. Toryovci, ako v Británii volajú konzervatívcov, by mohli získať 35 až 40 percent hlasov. Labouristov by volilo 24 až 27 percent ľudí. Tretí sú liberálni demokrati s podporou 15 až 19 percent.
"Voľby sú jedným zo spôsobov, ako vyriešiť pat okolo brexitu. Druhým je referendum, ale to je z viacerých dôvodov neprijateľné pre hlavné strany. Konzervatívci však riskujú. V prieskumoch jasne vedú a Corbyn je historicky nepopulárny. Tak to však bolo aj v roku 2017 a konzervatívci zaznamenali veľmi slabý výsledok a Corbyn a labouristi prekonali všetky očakávania,“ reagoval pre Pravdu politológ Martin Farr z univerzity v Newcastli.
Expert na britskú politiku Tim Oliver z univerzity v Loughborough očakáva veľmi tvrdú kampaň. "Premiér Johnson bude so svojou zvyčajnou sebaistotou tvrdiť, že voličov, ktorí hlasovali za brexit, zradili odporcovia odchodu Británie z EÚ a elity. Inak povedané, bude hrať veľmi populistickou kartou proti establišmentu ako líder ľudu, čo sú v jeho ponímaní Briti, čo chcú brexit,“ uviedol pre Pravdu Pravdu Oliver. "Strany, ktoré podporujú zotrvanie krajiny v únie, budú naopak tvrdiť, že Johnson a konzervatívci zlyhali a že je potrebné diskutovať o alternatívach k brexitu. Dúfajú, že voľby budú aj o témach ako zdravotníctvo, sociálne veci či kriminalita a to im prinesie podporu,“ tvrdí expert.
Naopak, Johnson sa bude snažiť dávať v kampani dôraz na tému brexitu. Potom totiž budú mať konzervatívci s najväčšou pravdepodobnosťou výhodu pred labouristami. Toryovci sa takmer určite dokážu viac-menej zjednotiť za Johnsonovou dohodou. Postoj labouristov k brexitu je totiž do značnej miery nejasný. Corbyn však verí, že jeho strana bude vo voľbách úplne jednotná.
Nový pat?
Otázkou, samozrejme, zostáva, či nové hlasovanie vyrieši patovú situáciu okolo brexitu. "Voľby sú pre všetky strany veľkým rizikom. Nikto a zdôrazňujem, že nikto si nemôže byť istý, ako budú Briti hlasovať a aký výsledok dysfunkčný systém vyprodukuje. Kedysi sa dalo očakávať, že voľby sa skončia tak, že jedna strana získa väčšinu kresiel v parlamente a vytvorí vládu. Nedá sa vylúčiť, že to tak bude. Ale veľmi jednoducho sa môže stať, že nikto nezíska kontrolu nad parlamentom a budeme v rovnakej situácii ako teraz,“ vysvetlil Oliver. "Riešením brexitu by mohlo byť druhé referendum. Ale ako bude znieť otázka? Zotrvanie v únii verzus Johnsonova dohoda? Zotrvanie v únii verzus brexit bez dohody? Johsonova dohoda verzus tvrdý brexit? Čo sa týka brexitu, tak nás stále čaká dlhá cesta,“ myslí si expert.
Aj profesor Colin Talbot z univerzity v Cambridge pripomína, že vôbec nie je isté, či voľby vyriešia problémy britskej politickej scény. "Predpokladám, ale je to len môj tip, že v parlamente bude po hlasovaní pat. Odhadnúť výsledok volieb je len hádanie. Keď porovnáme hlasovanie v roku 2015 s tým v roku 2017, tak vidíme, že 45 percent voličov zmenilo strany. Vyzerá to tak, že teraz budeme svedkami ešte väčších presunov,“ povedal expert na britskú politiku pre Pravdu.
"Voľby možno vyriešia pat v parlamente, ale nedá sa povedať, či vyriešia niečo medzi voličmi. Ak nejaká strana získa väčšinu, môže presadiť, čo chce. Teda brexit alebo to, že Británia v únii zostane. Keď nebude mať väčšinu nikto, budeme tam, kde sme teraz. Bez ohľadu na to, kto vyhrá, väčšina ľudí bude nespokojná,“ uviedol pre Pravdu Christopher Stafford z Centra pre britskú politiku na univerzite v Nottinghame.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.