EÚ rieši hlavolam. Povedie Šefčovič diplomaciu EÚ?

, , , , 20.06.2019 15:32, aktualizované: 18:00
eu, summit, merkel, pellegrini
Lídri štátov EÚ hľadajú dohodu o obsadení kľúčových postov v inštitúciách EÚ. Autor: ,

Európska únia má priveľa uchádzačov, ale príliš málo pracovných miest. Ako vyrieši túto hádanku? Vo štvrtok sa v Bruseli začal summit EÚ, ktorého hlavnou náplňou je snaha nájsť vhodných kandidátov na kľúčové pozície v únii. Hlavnou cenou je post predsedu Európskej komisie (EK), ale veľký záujem je aj o kreslo šéfa Európskej rady, aj o to, kto bude riadiť diplomaciu EÚ, europarlament a Európsku centrálnu banku.

Slovensko na schôdzke, ktorá pokračuje v piatok, zastupuje predseda vlády Peter Pellegrini. Jeho vláda v stredu nominovala do budúcej EK Maroša Šefčoviča, ktorý v súčasnej eurokomisii zastáva post podpredsedu pre Energetickú úniu. O slovenskom diplomatovi, ktorý je najdlhšie slúžiacim komisárom, sa tiež hovorí v súvislosti s niektorou s najvyšších funkcií v EÚ. Nie je síce oficiálnym kandidátom visegrádskej štvorky na predsedu EK, ale možno by mohol nastúpiť na post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

"Samozrejme, budem robiť všetko pre to, aby Maroš Šefčovič mohol získať niektorú z týchto pozícií. Ale treba priznať, že tento boj bude veľmi intenzívny a náročný, pretože je zložité skĺbiť stranícke záujmy politických skupín a jednotlivých krajín a častí EÚ. Maroš by mohol mať veľmi dobrú šancu napríklad byť vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú politiku,“ povedal pre novinárov v Bruseli Pellegrini.

Premiér uviedol, že Šefčovič má potrebné skúsenosti a kvalitu. "Je dôležité, aby bol medzi štyrmi top pozíciami niekto zo strednej a východnej Európy. Maroš Šefčovič by mohol pokryť túto časť geografickej rovnováhy,“ tvrdí Pellegrini.

Hľadanie kompromisu

Hľadanie kompromisu medzi lídrami únie vyzeralo ako snaha vyriešiť známy hlavolam, ako dostať ježka z klietky. Aj keď sa zdá, že sa ho už podarí vytiahnuť, nejde to a ešte sa lídri na ostňoch poranili.

"Je to ako riešenie kvadratúry kruhu,“ prirovnal zase hľadanie vhodných adeptov na hlavné pozície v EÚ k slávnej neriešiteľnej geometrickej úlohe Eric Maurice z bruselskej pobočky Nadácie Roberta Schumana.

Pri diskusii je nevyhnutné brať do úvahy množstvo faktorov. Hlavné pozície sa musia rozdeliť na základe príslušnosti k politickým stranám, geografickej rovnováhy a aj toho, koľko funkcií pripadne ženám. Nájdeniu konsenzu nenahráva, že sa zatiaľ nenašla zhoda medzi Francúzskom a Nemeckom. Tieto krajiny si síce nemôžu presadiť svoje predstavy, majú však silu na blokovanie riešenia, ktoré sa im nepáči.

A do toho ešte pri hľadaní šéfa eurokomisie vstupuje systém špicenkandidátov. Ide o hlavných nominantov európskych politických strán, ktorí sa zúčastnili boja o kreslá v májových voľbách do Európskeho parlamentu. Keďže ich vyhrala Európska ľudová strana (EPP), ich kandidát nemecký kresťanský demokrat Manfred Weber by teda mohol mať najväčšiu šancu, aby v budúcnosti viedol EK. Jej súčasným šéfom je Jean-Claude Juncker.

Predsedu eurokomisie nominuje Európska rada, ale musí ho schváliť Európsky parlament, ktorý si odhlasoval, že bude rešpektovať systém špicendikátov. Weber síce zďaleka nemá podporu členských krajín, ľudovci však zatiaľ stoja za ním.

"EPP odmietne všetkých kandidátov, ktorí sa nezúčastnili na volebnom súboji a nebude akceptovať, aby iní rozhodovali o tom, kto bude náš kandidát,“ uviedla vo štvrtok vo vyhlásení strana.

"Je nevyhnuté rešpektovať Európsku radu, ale musíme rešpektovať aj parlament. Nie je pre mňa akceptovateľné, že by rada niečo navrhla, ale parlament by to nakoniec neschválil,“ uviedla v Bruseli nemecká kancelárka Angela Merkelová.

V prípade možného šéfa EK sa neustále spomína meno Michela Barniera, ktorý rokoval o brexite. Francúz patrí k ľudovcom a mnohí v únii oceňujú jeho vyjednávacie schopnosti, ktoré ukázal pri diskusiách s Britániou. Viaceré zdroje z visegrádskej štvorky v Bruseli pripustili, že by Barnier ako šéf EK neprekážal ani strednej Európe. Podľa agentúry Reuters to potvrdil aj Gergely Gulyás, šéf kabinetu maďarského premiéra Viktora Orbána.

V4 by však mohla podporiť na niektorú z funkcií aj bývalú bulharskú eurokomisárku Kristalinu Georgievovú či súčasného chorvátskeho premiéra Andreja Plenkoviča.

Roztrieštená politická scéna

"Európska rada by chcela mať pri výbere nominanta na šéfa EK istú flexibilitu. Nechce inštitucionálnu vojnu s europarlamentom. Bude však veľmi zložité vyriešiť tento problém. EPP chce, aby sa jej špicenkandidát stal šéfom eurokomisie. No ostatní ľudovcom pripomínajú, že nemajú väčšinu a kandidát by mal odrážať formujúcu sa koalíciu,“ pripomenul Maurice.

V tejto chvíli je na väčšinu v 751-člennom europarlamente potrebná dohoda minimálne troch strán. A socialisti a liberáli odmietajú podporiť Webera. Mimoriadne politicky rozdrobená je momentálne aj Európska rada. Ľudovci v nej majú osem kresiel, liberáli sedem a socialisti šesť.

Premiér Pellegrini si myslí, že je možné, že nakoniec sa EÚ dohodne na úplne iných menách, ako sa teraz spomínajú. "Väčšinou to tak pri náročných rokovaniach býva. V prvom kole sa zvedie boj. A v druhom sa objavia iné mená. Chcel by som však dosiahnuť dohodu už teraz. V opačnom prípade sa vystavujeme riziku, že zostaneme v rukách europarlamentu, ktorý si bude už 2. júla voliť svojho šéfa a zasiahne do rozloženia hlavných pozícií. Mali by sme sa ako premiéri dohodnúť na kompromisnom balíku, ktorý by mal mať aj podporu Európskeho parlamentu, aby sme neboli jeho rukojemníkmi,“ povedal Pellegrini.

Už teraz sa hovorí, že lídri sa v Bruseli opäť stretnú asi 30. júna, aby doriešili hlavolam obsadenia hlavných úniových pozícií.

Pellegrini v Bruseli symbolicky odovzdal predsedníctvo vo V4 Babišovi

Slovenský premiér Peter Pellegrini odovzdal v Bruseli českému premiérovi Andrejovi Babišovi ročné predsedníctvo vo V4. Pellegrini tak urobil na pravidelnom stretnutí V4, ktoré sa konalo pred summitom EÚ.

„Tešíme sa na spoluprácu pod vedením pána premiéra Andreja Babiša,“ povedal Pellegrini na poslednom koordinačnom stretnutí V4 v Bruseli, ktorému predsedal. Babišovi tak symbolicky odovzdal ročné predsedníctvo, ktorého sa Česká republika oficiálne ujme 1. júla.

Slovenská republika prevzala ročné predsedníctvo V4 vlani 1. júla od Maďarska. Sloganom slovenského predsedníctva bol „Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet“, pričom jeho agenda bola postavená na troch hlavných prioritách — silná Európa, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia.

Počas slovenského predsedníctva hostil Pellegrini na summitoch V4 viacero významných zahraničných predstaviteľov. Bratislavu napríklad 7. februára navštívila nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá si spoločne s premiérmi V4 pripomenula 30. výročie politických zmien v strednej Európe.

V apríli sa premiéri V4 na Bratislavskom hrade stretli s japonským premiérom Šinzóom Abem a diskutovali hlavne o technologickej spolupráci. Išlo o historicky prvú návštevu predsedu japonskej vlády na Slovensku. Vlani v novembri sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie Priateľov kohézie, na ktorom sa zúčastnilo 16 predstaviteľov členských štátov EÚ zo strednej a východnej Európy. Okrem toho sa uskutočnili desiatky stretnutí na úrovni expertov z jednotlivých štátov či schôdzky ministrov.

V4 predstavuje neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych krajín — SR, ČR, Poľska a Maďarska. Bola založená 15. februára 1991 podpisom deklarácie o spolupráci v maďarskom meste Vyšehrad.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Maroš Šefčovič #Peter Pellegrini
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku