Meno nového šéfa komisie chcú mať lídri na summite v júni

, 29.05.2019 06:10
merkel
Nemecká kancelárka Angela Merkel hovorí so slovinským premiérom Marjanom Sarecom. Vedľa Merkelovej slovenský premiér Peter Pellegrini počas summitu v Bruseli. Autor: ,

Prezidenti a premiéri 28 krajín Európskej únie chcú mať o mene osoby, ktorú europarlamentu navrhnú ako budúceho predsedu Európskej komisie, jasno na riadnom summite 20. a 21. júna. Novinárom to po neformálnej večeri so svojimi partnermi z ostatných európskych krajín povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Predseda vrcholných schôdzok EÚ Donald Tusk preto teraz začne konzultácie nielen s hlavnými mestami, ale aj s predstaviteľmi novozvoleného Európskeho parlamentu. Tusk sám povedal, že so zástupcami EP sa zíde hneď, ako budú pripravení.

Tusk tiež upozornil, že prezidenti a premiéri počas večere nehovorili o konkrétnych menách, ale o spôsobe, ako sa ku konkrétnemu menu dopracovať. Merkelová pred novinármi doplnila, že dôležitá bude tiež debata o konkrétnych prioritách budúcej komisie, teda o tom, čo budú nový predseda a jeho tím robiť. Podotkla, že debata sa priamo alebo nepriamo rozšíri na štyri pozície: okrem šéfa komisie pôjde tiež o nového šéfa Európskej rady, teda Tuskovho nástupcu, o nového vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku po Federice Mogheriniovej a tiež o nového predsedu europarlamentu.

Europarlament v utorok popoludní vyslal summitu EÚ jasnú správu o tom, že si väčšinovo praje využiť systém s takzvanými vedúcimi kandidátmi, myslí si Merkelová. Takýto vývoj by veľmi pravdepodobne do čela komisie dostal kandidáta vo voľbách víťaznej Európskej ľudovej strany (EPP) Manfreda Webera, ktorého Merkelová podporuje. Nie všetci jej kolegovia z Európskej rady sú však s využitím systému, pre ktorý sa vžilo nemecké označenie „spitzenkandidáti“, úplne spokojní, uviedla nemecká kancelárka s tým, že medzi premiérmi a prezidentmi, ktorí sedeli okolo stola, sú okrem zástupcov EPP aj reprezentanti európskych socialistov a liberálov.

Donald Tusk zdôraznil minuloročné rozhodnutie šéfov štátov a vlád, že proces výberu nového šéfa komisie nie je automatický, to napokon zdôraznil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Potrebujeme silného vodcu s bohatými skúsenosťami a silnou legitimitou,“ vyhlásil po skončení pracovnej večere šéf Elyzejského paláca, ktorého vyjadrenie mieri práve proti Weberovi, ktorý nevykonával významnú exekutívnu funkciu.

Tusk však naznačil, že ani odpor časti krajín voči kandidátom, ktorých nominujú europarlamentné skupiny, nemusí znamenať koniec ich nádejí. „Zároveň ale fakt, že niekto je spitzenkandidát, neznamená automatickú diskvalifikáciu. Naopak, môže to zvýšiť jeho či jej šancu,“ upozornil šéf summitov. Budúci predseda komisie tak podľa neho musí mať podporu europarlamentu aj členských krajín, ktoré reprezentuje summit EÚ.

Lídri krajín EÚ podľa Tuska rokovali aj o vyváženosti vedenia jednotlivých inštitúcií pokiaľ ide o rozdelenie postov medzi zástupcov rôznych európskych regiónov alebo medzi mužov a ženy. Macron zdôraznil, že pre neho je téma vyváženosti kľúčových postov prioritou.

„Je pre mňa dôležité, aby sme mali rodovú rovnováhu, aby sme vymenovali dvoch mužov a dve ženy,“ povedal novinárom o obsadení vodcovských postov administratívy EÚ.

Macron počas utorka vyhlásil, že nechce hovoriť o menách možných kandidátov na post šéfa EK, ale napriek tomu vymenoval tri, medzi ktorými však Weber nefiguroval.

O funkciu sa medzi inými uchádzajú hlavný vyjednávač EÚ pre otázky brexitu Michel Barnier, ktorý je Francúz, dánska liberálka Margrethe Vestagerová či holandský stredoľavicový politik Frans Timmermans.

Pellegrini: Na summite sme nehovorili o menách, Šefčovič má našu podporu

O tom, že lídri EÚ hľadali spôsob, nie konkrétne mená, hovoril po summite aj predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini.

Pripomenul, že ide o funkciu predsedu Európskej komisie, predsedu Európskeho parlamentu, vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a predsedu Európskej rady. V priebehu tohto roka k výmene dôjde aj na poste šéfa Európskej centrálnej banky (ECB).

„Ambíciou nás lídrov je mať kompromisný definitívny návrh do júnovej Európskej rady, čiže 21. júna. Ja osobne som to nazval, že by to mal byť ‚férový balík‘, pretože lídri sa zhodli, že by sme mali predložiť naraz nominantov na všetky štyri pozície,“ vysvetlil Pellegrini.

Podľa jeho slov to znamená „nekúskovať“ nominačný proces, lebo to by nebolo efektívne. Aj preto je ambíciou všetkých krajín nájsť v najbližších týždňoch kompromisných kandidátov. Premiér pripomenul, že Slovensko, podobne ako aj ostané krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), nepovažuje systém tzv. spitzenkandidátov, volebných lídrov európskych politických strán, za záväzný, ale len ako možnosť.

„Je kľúčové, aby sme našli kandidáta, ktorý bude mať podporu na oboch stranách – aj v Európskej rade, aj v europarlamente,“ opísal súboj o post predsedu eurokomisie.

Premiér tiež dodal, že pre SR a skupinu V4 je kľúčové, aby sa pri uvedených nomináciách nehovorilo len o rodovej rovnosti a spravodlivom delení funkcií medzi mužov a ženy či politickej rovnováhe medzi jednotlivými politickými rodinami, ale aj o geografickej rovnováhe.

„Budeme trvať na tom, a robíme všetko pre to, aby sme mali na jednej z týchto pozícií kandidáta, ktorý bude z centrálnej a východnej Európy,“ priznal Pellegrini. Tento postoj podľa neho premiéri V4 tesne pred summitom jasne prezentovali aj počas stretnutia s Tuskom a Macronom.

Na otázku, ako do týchto schém zapadá slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, o ktorom médiá uviedli, že má podporu krajín V4, premiér spresnil, že v utorok padla dohoda o tom, že sa ešte nebude hovoriť o žiadnych menách. Tie budú predmetom rokovaní už v najbližších dňoch, lebo Tusk dostal od lídrov poverenie, aby v stredu začal na túto tému rokovania s politickými frakciami v europarlamente a od pondelka budúceho týždňa (3. júna) začne postupne rokovať s jednotlivými členskými krajinami o najvhodnejších a najprijateľnejších kandidátoch.

Premiér upozornil, že hlavy vlád a štátov chcú urobiť všetko pre to, aby nedošlo k nejakej „vojne inštitúcií“ a preto sa kladie dôraz na kompromisné riešenia.

„Je však logické, že ako slovenský premiér som naznačil, že Maroš Šefčovič by mohol zastávať niektorú z vysokých pozícií,“ opísal priebeh rokovaní. Zdôraznil však, že je ťažké predpovedať, ako to dopadne, lebo každý kandidát musí získať priazeň veľkej väčšiny členských krajín. „Ale keď sa jeho meno bude spomínať už na začiatku rokovaní, je veľká šanca, že môže získať nejaké významné kreslo v budúcom zostavení Európskej komisie,“ priznal Pellegrini.

Výsledok eurovolieb môže do rozhodovania EP vniesť viac demokracie

Po voľbách do Európskeho parlamentu panuje medzi európskymi lídrami stále dobrá nálada, a to aj napriek oslabeniu dvoch najsilnejších frakcií – ľudovcov i socialistov – a posilneniu, ktoré naopak zaznamenali euroskeptické populistické strany, povedal Pellegrini.

„Stále je ten pomer proeurópskych strán k tým ostatným 2:1,“ zdôraznil Pellegrini a dodal, že práve pre túto skutočnosť žiaden z premiérov či šéfov krajín nevyjadril znepokojenie nad tým, že by sa posilnili sily, ktoré by mohli „pôsobiť antieurópsky alebo narúšať celý ten systém ďalšieho rozvoja“.

Európski lídri podľa jeho slov na mimoriadnom summite vyjadrili spokojnosť s faktom, že na európskej úrovni došlo „k nárastu volebnej účasti“. Pellegrini sa domnieva, že práve pre vyšší záujem voličov sú výsledky eurovolieb „akoby reprezentatív­nejšie, možno aj záväznejšie a treba ich rešpektovať“.

Samotný výsledok eurovolieb pritom podľa jeho slov vôbec nie je pre Európu zlý. „Naopak, môže vniesť do rozhodovania parlamentu možno ešte viac demokracie, nakoľko sa už nebudú môcť dve frakcie dohodnúť a vybaviť všetko tak, ako si myslia,“ povedal slovenský premiér.

Niektorí z lídrov EÚ podľa jeho slov to dokonca zhodnotili tak, že sa EP teraz viac priblíži k národným parlamentom, v ktorých sú koalície vždy tvorené vyšším počtom strán, čo si vyžaduje väčší konsenzus.

Najsilnejšie frakcie Európska ľudová strana (EPP) a Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), do ktorej patria i europoslanci zo strany Smer, si síce po eurovoľbách zachovali v EP dominantnú pozíciu, utrpeli však výrazné straty a prišli o parlamentnú väčšinu kresiel. V eurovoľbách si zároveň polepšili liberáli a zelení, zatiaľ čo sa rozšíril počet členov euroskepticky zameraných frakcií.

#Maroš Šefčovič #summit EÚ #eurovoľby 2019
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku