„Rozhodne ale nehovoríme o ekonomických sankciách voči krajine,“ zdôraznila Mogheriniová. Primárnym cieľom práce EÚ pri kríze okolo tejto latinskoamerickej krajiny je podľa nej naopak snaha zlepšiť situáciu tamojšej populácie. „Rada by som pripomenula, že skoro milión z nich sú tiež občania Európy. Sú to naši bratia a sestry, v prvom rade nám záleží na ich životoch,“ vyhlásila.
Možná príprava cielených sankcií proti „niektorým prvkom“ venezuelského režimu prezidenta Nicolasa Madura je tak podľa nej možná, dnes ale unijní ministri o žiadnom konkrétnom opatrení nerozhodli.
Európska únia minulý rok v novembri o rok predĺžila sankcie voči celkom 18 predstaviteľom venezuelského režimu, ktorí sú podľa nej zodpovední za porušovanie ľudských práv a podkopávanie demokracie a vlády práva v krajine. Ako obvykle u podobných sankčných opatrení sa jedná o zákaz vstupu na európske územie a zmrazenie prípadného európskeho majetku týchto osôb.
Pre desiatky štátov sveta, medzi ktorými je i viacero členských krajín EÚ, je dočasnou hlavou Venezuely šéf parlamentu Juan Guaidó, ktorého však nedávno Ústavodarné zhromaždenie zbavilo imunity. Na Guaidóovu podporu aj cez víkend vyšli do ulíc venezuelských miest tisíce ľudí. Opozícia neuznáva legitimitu Ústavodarného zhromaždenia, zatiaľ čo Maduro a jeho verní považujú za nelegitímny parlament, ktorý vzišiel z volieb.
Madurova vláda odmieta umožniť vstup humanitárnej pomoci do krízou hlboko zmietanej krajiny a vo Venezuele sú prítomní i ruskí vojenskí poradcovia. Európska únia podporuje prácu Medzinárodnej kontaktnej skupiny, ktorá sa snaží vo Venezuele mierovou cestou prispieť k obnoveniu demokracie a právneho štátu. Jej práce sa zúčastňuje osem členských štátov únie, ako aj latinskoamerické krajiny.