Na odklad termínu brexitu potrebuje Británia súhlas všetkých štátov EÚ. Rozhodnúť o tom môžu prezidenti a premiéri na summite EÚ, ktorý sa začína dnes v Bruseli. Nie je však vylúčené, že rozhodnutie sa oddiali. Podľa agentúry Reuters Európska komisia s takým dlhým odkladom nesúhlasí. Do úvahy podľa analýz komisie prichádza buď kratší odklad, nanajvýš do 23. mája, teda dátumu konania volieb do Európskeho parlamentu, alebo dlhšie obdobie na vyjednávanie, pričom by si Británia – stále ako člen EÚ – mala v máji zvoliť svojich europoslancov.
Samotná Mayová v liste šéfovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi však označila účasť Británie na májových eurovoľbách za neprijateľnú. Aj preto navrhla 30. jún, teda termín do ustanovujúceho zasadnutia nového europarlamentu.
Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker aj nedávno Mayovú varoval, aby nežiadala odklad brexitu na obdobie po eurovoľbách. Upozornil na to hovorca komisie Margitis Schinas. Podľa právnej analýzy Európskej rady by však bolo možné odložiť brexit do konca júna, teda do ustanovujúcej schôdze europarlamentu.
Rozhodujúci však bude postoj členských štátov, pričom odklad si vyžaduje jednomyseľný súhlas. Podľa zdrojov v Bruseli tým, že žiadosť prišla v poslednej chvíli, len niekoľko hodín pred začiatkom summitu, nemožno očakávať, že lídri EÚ o britskej žiadosti rozhodnú už dnes.
K včerajšiemu oznámeniu Londýna s konkrétnym návrhom nového termínu brexitu sa väčšina predstaviteľov členských štátov vyjadrila veľmi zdržanlivo. Nemecká kancelárka Angela Merkelová podľa jej hovorcu uvítala, že Británia prišla s „jasnou žiadosťou“, o ktorej „sa bude na summite určite intenzívne diskutovať“. Dodal, že Berlín je naďalej presvedčený o tom, že brexit bez dohody nie je v záujme nikoho.
Ostrejšie slová zaznamenal denník Guardian z Paríža, ktorý dáva najavo, že je pripravený aj na brexit bez dohody. Šéf francúzskej diplomacie Jean-Yves Le Drian zdôraznil, že Paríž bude posudzovať žiadosť Londýna z hľadiska ochrany záujmov EÚ. Za dôležité považuje vyjasnenie troch vecí – v prvom rade, či krátky technický odklad skutočne otvorí cestu k ratifikácii zmluvy o brexite, ktorú britský parlament dva razy odmietol. Ďalšia vec na vyjasnenie je to, či si je Londýn vedomý, že o zmluve sa už nebude znovu rokovať, a tiež to, že Británia sa nezúčastní na eurovoľbách.
Podľa slovenského veľvyslanca pri EÚ Petra Javorčíka sa z pohľadu členských štátov zdá logickejší termín odkladu 22. máj ako 30. jún. „Myslím si, že je vôľa pozitívne sa pozrieť na túto žiadosť. Ale určite bude veľa otázok a aj požiadaviek, aby Mayová objasnila, ako bude prebiehať proces v Británii v najbližších dňoch a týždňoch. Po tom, čo sme videli a čo sa dialo v Londýne, je prirodzené, že chceme vidieť, ako chce premiérka tento proces ďalej riadiť,“ povedal Javorčík pre TASR.
V prípade nejakého nečakaného zvratu situácie, ak napríklad v Británii narastie tlak alebo záujem o dlhší odklad brexitu, tak EÚ má jasno v tom, dokedy Briti musia oznámiť, či sa zapoja do volieb do Európskeho parlamentu. Podľa Javorčíka je tým termínom 11. apríl. Odporcovia brexitu v Británii totiž stále dúfajú, že im podarí brexit zvrátiť cez nové referendum, na čo by však potrebovali dlhší odklad termínu brexitu.
Mayová v žiadosti o odklad potvrdila, že napriek peripetiám v britskom parlamente chce zmluvu o brexite po tretí raz predložiť parlamentu na schválenie. Zároveň žiada Európsku radu, aby potvrdila „doplňujúce dokumenty“ týkajúce sa tzv. írskej poistky, ktoré nedávno dohodla s Junckerom. (Britský parlament však aj napriek tejto dohode v poslednej chvíli zmluvu minulý týždeň drvivou väčšinou odmietol.) O tretie hlasovanie v parlamente o zmluve sa bude snažiť „čo najskôr“.
Podľa britských komentátorov sa Mayová môže pokúsiť o presadenie brexitovej zmluvy v parlamente na budúci týždeň. Šéf Európskej rady Donald Tusk v tejto súvislosti naznačil, že o odklade sa na terajšom summite nerozhodne. Technický odklad je podľa neho možný, ale bude zrejme podmienený schválením zmluvy v britskom parlamente. Ak britský parlament zmluvu schváli, odklad potrebný na dotiahnutie legislatívnych zmien môže byť schválený lídrami EÚ aj písomnou formou. Ak to však bude potrebné, Tusk je pripravený zvolať mimoriadny summit na budúci týždeň.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.
TV Pravda: „Ani prípadný odchod bez dohody pravdepodobne nebude znamenať tvrdú obchodnú vojnu medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou,“ povedala členka predstavenstva zodpovedná za oblasť riadenia rizík v Poštovej Banke Zuzana Žemlová. Podľa nej vzájomný odchod bude fungovať aj po brexite a prípadné obchodné bariéry nebudú likvidačné. (vysielané 15.3.2019)