O aký dlhý odklad a s akým zdôvodnením ho žiada, nebolo ani po utorňajšom zasadnutí britskej vlády jasné. Podľa niektorých zdrojov ministrom predložila na posúdenie dva návrhy – krátky odklad do konca júna a dlhý, špekuluje sa dokonca o dvoch rokoch. Ona sama na rokovaní kabinetu údajne nepovedala, čo uprednostňuje.
Mayovej sa v poslednej chvíli zrútil plán, ktorým chcela v parlamente na tretí pokus presadiť zmluvu o brexite. Tú parlament už dva razy odmietol. Šéf dolnej komory parlamentu John Bercow však upozornil na pravidlo zo začiatku 17. storočia, podľa ktorého parlament nemôže počas jedného zasadnutia hlasovať o tej istej veci. Mayová pritom kalkulovala s tým, že ak zmluvu v najbližších dňoch v parlamente presadí, EÚ požiada o krátky odklad brexitu. Inak bude žiadať o dlhší odklad, ktorý odmietajú radikálni stúpenci brexitu v jej vlastnej strane. Aj tým chcela zlomiť ich odpor voči zmluve.
Čo presne je v žiadosti, ktorú sa Mayová chystala napísať, netušili ani zástupcovia EÚ. Na odklad pritom treba súhlas všetkých členských štátov EÚ. Rokovať o ňom budú na summite koncom týždňa a s odkladom, najmä ak má byť dlhší ako do konca júna, nebudú súhlasiť automaticky. „Zvýši odklad šance na ratifikáciu zmluvy? Aký má byť jeho účel a výsledok? Ako si môžeme byť istí, že na konci možného odkladu nebudeme v rovnakej situácii, ako sme teraz?“ reagoval na správy z Londýna hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier. Londýn podľa neho musí svoju žiadosť jasne zdôvodniť, aby európska dvadsaťsedmička mohla posúdiť užitočnosť odkladu. Londýn zároveň upozornil, že odklad bude v praxi znamenať aj predĺženie neistoty pre firmy a podnikateľov, teda aj väčšie ekonomické škody.
V utorok pre televíznu stanicu Sky News britský minister pre brexit Stephen Barclay povedal, že britská vláda zaujme „seriózne stanovisko“ k rozhodnutiu predsedu dolnej komory britského parlamentu Johna Bercowa, podľa ktorého vláda nemôže predložiť návrh dohody o podmienkach odchodu krajiny z Európskej únie do parlamentu na tretie hlasovanie, pokiaľ v nej nebudú podstatné zmeny.
Minister konštatoval, že vláda musí preskúmať detaily tohto rozhodnutia. „Skutočnosť, že mnohí členovia parlamentu uviedli, že zmenia svoje hlasovanie, poukazuje na fakt, že existujú veci, ktoré sú odlišné,“ dodal minister pre brexit.
Krajiny EÚ schválili núdzové opatrenia pre prípad tvrdého brexitu
Predstavitelia členských krajín EÚ v utorok v Bruseli prijali sériu legislatívnych opatrení, ktoré tvoria súčasť núdzových príprav únie na prípadný scenár „tvrdého brexitu“, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez politickej dohody. Uvedené právne opatrenia boli schválené v rámci Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. Ich cieľom je obmedziť najzávažnejšie škody v konkrétnych oblastiach, v ktorých by mohol tvrdý brexit spôsobiť vážne narušenie každodenného života občanom a podnikom.
Núdzové opatrenia sa týkajú sa najcitlivejších oblastí, akými sú letecké a cestné spojenia, preprava tovarov, zachovanie práv občanov a ich sociálneho zabezpečenia, študijné pobyty (program Erasmus) či rybné hospodárstvo.
„Zabezpečili sme, aby mladí ľudia z krajín EÚ a Spojeného kráľovstva mohli dokončiť svoje štúdium po brexite. Toto nariadenie zaručí, že prebiehajúce vzdelávacie aktivity, do ktorých sú zapojení, budú aj naďalej oprávnené získavať granty,“ uviedla rumunská ministerka vzdelávania Ecaterina Andronescová, ktorej krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.
Merkelová: Budem bojovať za riadený brexit do poslednej hodiny
Nemecká kancelárka Angela Merkelová chce „do poslednej hodiny“ bojovať za to, aby nedošlo k neriadenému odchodu Británie z EÚ. Informovala o tom agentúra AFP. Budem bojovať za riadený brexit do poslednej hodiny 29. marca. Nezostáva nám veľa času, ale stále máme niekoľko dní," povedala v utorok Merkelová na konferencii v Berlíne.
Situácia ohľadne brexitu sa podľa nej neustále mení a jej ďalší vývoj sa nedá predvídať. Lídri EÚ sa na tohtotýždňovom summite EÚ (21. a 22. marca) v Bruseli „pokúsia reagovať“ na návrhy britskej premiérky Theresy Mayovej, uviedla kancelárka.
Podľa francúzskej ministerky hrozí neriadený brexit bez dohody
Veľká Británia musí rozhodnúť o svojej budúcnosti, pretože inak riskuje, že z Európskej únie 29. marca odíde neriadene. Vyhlásila to v utorok francúzska ministerka pre európske záležitosti Nathalie Loiseau. Britskí poslanci „odmietli odchod bez dohody a odmietli realistickú dohodu. Musia sa rozhodnúť pre jednu z týchto dvoch možností,“ povedala ministerka.
„Ak nebude rozhodnutie, príde dátum 29. marca a bude odchod bez dohody. Ak sa Briti nerozhodnú nijako, znamená to, že sa rozhodnú pre odchod bez dohody,“ konštatovala Loiseau na schôdzke s partnermi z krajín Európskej únie, ktorej cieľom je pripraviť tohtotýždňový summit EÚ zaoberajúci sa brexitom.
„Máme dobrú vôľu, ale musíme sa zaoberať aj inými vecami a máme občanov a firmy a neistota je pre nich neúnosná,“ dodala francúzska ministerka pre európske záležitosti.
TV Pravda: Vedúci Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave profesor Peter Baláž hovorí pre TV Pravda o tom, na čo sa majú pripraviť slovenské firmy v prípade tvrdého brexitu a aké clá medzi EÚ a Veľkou Britániou možno očakávať. (vysielané 18.1.2019)