Mayová sa tretíkrát pokúsi poslancov presvedčiť, aby schválili dohodu

15.03.2019 15:59
theresa mayová
Britská premiérka Theresa Mayová Autor: ,

Britská premiérka Theresa Mayová dá na budúci týždeň tretíkrát poslancom parlamentu hlasovať o upravenej dohode o brexite, ktorú vyrokoval Londýn s Bruselom.

Po tom, ako britský parlament vo štvrtok odsúhlasil odklad brexitu z 29. marca na 30. júna, Mayová predloží dohodu o brexite poslancom znova. Najneskôr to musí urobiť do stredy 20. marca.

Dohoda má zaručiť hladký odchod Británie z Európskej únie a po ňom bude nasledovať prechodné obdobie, ktoré môže trvať až do konca roka 2022, teda do nasledujúcich všeobecných volieb v ostrovnej krajine, pripomenula v piatok tlačová agentúra AFP.

Dohodu o brexite, ktorá má 585 strán, britskí poslanci prevažnou väčšinou hlasov už odmietli dvakrát – hlasovaním v januári a znova v utorok 12. marca.

Avšak britská vláda dúfa, že blížiaci sa stanovený konečný termín vystúpenia z EÚ (29. marca) presvedčí mnohých poslancov, aby zmenili názor na brexitovú dohodu.

Minister David Lidington vyhlásil, že v Európe sú „už naozaj netrpezliví“ a ak poslanci dohodu neschvália, EÚ sa bude snažiť o odklad dlhý viac ako rok.

Predseda Európskej rady Donald Tusk uviedol, že lídri EÚ by mali byť otvorení voči dlhému odkladu, „ak Británia dospeje k záveru, že si brexitovú stratégiu musí znovu premyslieť“.

Akýkoľvek odklad brexitu si vyžaduje súhlas všetkých ostatných 27 členských štátov EÚ, zároveň si to vyžaduje aj rozhovory o prípadných podmienkach odkladu – to všetko sa musí uskutočniť pred budúcotýždňovým samitom EÚ, ktorý sa začína vo štvrtok 21. marca, zdôraznil portál britskej stanice BBC.

Tvrdí zástancovia brexitu namietajú predovšetkým proti jednému prvku brexitovej dohody – proti „poistke“, čo sú vlastne opatrenia týkajúce sa írskej hranice. Poistka má zaistiť, aby medzi britskou provinciou Severné Írsko a Írskou republikou nevznikla tvrdá, ale otvorená hranica. Niektorí zástancovia brexitu sa však obávajú, že poistka je pasca a Británia by zostala na neurčito zviazaná s obchodnými pravidlami EÚ.

Mayová preto narýchlo rokovala o poistke s Bruselom. Po týchto jej ďalších rozhovoroch s predstaviteľmi EÚ v pondelok 11. marca oznámila, že zabezpečila „právne záväzné“ zmeny týkajúce sa záležitosti írskej hranice. Británia by podľa Mayovej mala vďaka zmenám získať právo jednostranne od poistky odstúpiť.

Avšak generálny prokurátor, rešpektovaný právnik Geoffrey Cox, v utorok po analýze týchto novo vyrokovaných zmien vyhlásil, že hoci pravdepodobnosť zviazania Británie s obchodnými pravidlami Únie zoslabla, riziká plynúce z „najspornejších právnych prvkov“ zostali „nezmenené“.

Ďalšími hlavnými prvkami dohody o brexite sú ochrana práv občanov a záverečný účet Spojeného kráľovstva za brexit voči EÚ, teda peniaze, ktoré musí Británia zaplatiť do pokladnice Únie.

Nemecko a Francúzsko chce jasný plán

Nemecko v piatok upozornilo, že lopta je na britskej strane kurtov, teda Británia musí navrhnúť priechodný plán svojho vystúpenia z Európskej únie. Podobný apel voči britskej vláde zverejnil aj úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Termín brexitu naplánovaného na 29. marca sa už blíži, pripomenula tlačová agentúra AFP.

Hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Steffen Seibert pred rozhodujúcim budúcotýždňovým samitom EÚ vyhlásil, že Berlín privítal stredajšie hlasovanie britského parlamentu proti brexitu bez dohody.

„Ale je jasné, že nasledujúce kroky, nasledujúci návrh, ako ďalej postupovať, musí prísť od Británie,“ povedal hovorca novinárom.

Seibert zdôraznil, že neusporiadaný, tvrdý odchod Londýna z EÚ 29. marca bez dohody o budúcich vzťahoch s Úniou nie je „v záujme nikoho“.

Poznamenal, že samit EÚ 21.-22. marca v Bruseli „sa bude, samozrejme, záležitosťou brexitu intenzívne zaoberať“.

Avšak po tom, ako britskí poslanci vo štvrtok hlasovali za to, aby Británia požiadala EÚ o odklad brexitu, musí byť takáto žiadosť podľa Seiberta oficiálne predložená ostatným 27 členským štátom Únie – a tie musia o nej debatovať a potom rozhodnúť.

„Nechcem tieto debaty vopred komentovať,“ dodal Seibert.

Lídri EÚ už viackrát vyhlásili, že každú žiadosť Londýna budú zvažovať.

Kým sa však lídri členských krajín v Bruseli stretnú, chcú tiež vedieť, ako dlho by mal trvať odklad brexitu – a na čo sa využije.

Elyzejský palác v piatok tiež uviedol, že britská vláda musí ešte pred budúcotýždňovým samitom EÚ ponúknuť „jasnú“ odpoveď, aké má s brexitom zámery. Reagoval takto na britských poslancov, ktorí vo štvrtok odhlasovali, aby Londýn požiadal EÚ o odklad vystúpenia v prípade, že čoskoro nedospejú k žiadnej dohode o brexite.

„Bez tohto vyjasnenia nie je žiadne riešenie možné,“ uviedol úrad prezidenta Macrona. Dodal, že ak bude súčasná dohoda o odchode britskými poslancami odmietnutá, Londýn musí predložiť „jasný a nový náhradný plán“, inak bude musieť Británia odísť z EÚ bez dohody.

TV Pravda: Vedúci Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave profesor Peter Baláž hovorí pre TV Pravda o tom, na čo sa majú pripraviť slovenské firmy v prípade tvrdého brexitu a aké clá medzi EÚ a Veľkou Britániou možno očakávať. (vysielané 18.1.2019)

#dohoda #Brexit #Theresa Mayová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku