„Pevne verím, že dohoda je na dosah,“ napísala Mayová pred hlasovaním v stredajšom vydaní denníka Daily Mail, jedného z najčítanejších bulvárnych denníkov v Británii. „Parlament by si mal splniť povinnosť, aby sa táto krajina mohla pohnúť dopredu,“ dodala.
„Chceme z EÚ odísť s dohodou, ktorá nám dá to najlepšie z oboch svetov: úzky vzťah s našimi najbližšími susedmi a šancu uplatniť čo najviac náš talent a zdroje pri budovaní nových vzťahov so vzmáhajúcimi sa ekonomikami po celom svete,“ napísala premiérka v Daily Maile.
Stredajšie hlasovanie v Dolnej snemovni bude nasledovať po týždňoch politického manévrovania v tejto hlavnej, volenej komore britského parlamentu.
Toto hlasovanie neurčí priamo osud dohody o brexite, ale mohlo by ovplyvniť Mayovej nasledujúce kroky, pretože sa ešte zo všetkých síl snaží získať podporu pre spomínanú dohodu. Tá totiž vyvoláva ostrý odpor, dokonca aj medzi mnohými zákonodarcami z jej vlastnej Konzervatívnej strany, ktorí sú či už zástancami zotrvania v EÚ, alebo zástancami brexitu.
Mayová v utorok prisľúbila, že 12. marca umožní zákonodarcom druhé „hlasovanie“ o dohode o brexite, po zdrvujúcej porážke pri prvom hlasovaní z minulého mesiaca.
Vylúčila, že Británia vystúpi 29. marca z Európskej únie bez dohody, ak takúto možnosť neschváli samotný parlament. Mayová preto v utorok sľúbila ešte dve nové hlasovania – jedno 13. marca o brexite bez dohody a ďalšie 14. marca o predĺžení rokovaní s EÚ (ak britskí zákonodarcovia znova 12. marca odmietnu vyrokovanú dohodu).
Premiérka vyhlásila, že rokovania môžu byť predĺžené maximálne do konca júna. V utorok upozornila, že ona sama si to neželá.
Odklad nemá zmysel, tvrdí Barnier
Hlavný vyjednávač Európskej únie pre brexit Michel Barnier v stredu povedal, že odklad odchodu Británie je možnosťou, ale iba vtedy, ak Londýn podrobne vysvetlí, ako využije tento čas navyše.
Akýkoľvek odklad musí schváliť 27 ostatných členských krajín EÚ, zdôraznil ešte Barnier pre rozhlasovú stanicu France Info.
„A otázka, ktorú im (členské štáty) okamžite položia, znie: ‚Načo?‘. Práve to určí dĺžku odkladu,“ uviedol Barnier, ktorého citovala aj tlačová agentúra AFP.
Cieľom je zaručiť, aby „sme sa po skončení predĺženého obdobia neocitli v takej istej slepej uličke, v akej sme dnes“, upozornil Barnier. Znovu zdôraznil, že termín brexitu 29. marca „si vybrala sama Británia“.
„Objektívne povedané, nepotrebujeme viac času, potrebujeme rozhodnutie,“ vyhlásil Barnier a doplnil, že je stále odhodlaný pracovať na zabezpečení dohody o brexite.
„Nie je správe tvrdiť, že najpravdepodobnejším scenárom je odchod bez dohody. Je možný, ale ešte nie je pravdepodobný,“ povedal.
Španielsko je za odklad, Nemci chcú vidieť niečo nové
Španielsko v stredu prostredníctvom svojho premiéra Pedra Sáncheza oznámilo, že sa nebude stavať proti odkladu brexitu.
Sánchez v prejave v parlamente však vyhlásil, že chce, aby odklad konečného termínu brexitu priniesol aj konkrétne výsledky.
„Hoci Španielsko nebude proti možnému odkladu, ten musí priniesť nespornú perspektívu riešenia. Predlžovanie neistoty odkladaním konečných termínov nie je rozumnou a ani žiaducou možnosťou,“ dodal Sánchez, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
Sánchez v príhovore ďalej uviedol, že Madrid je „ochotný pozmeniť… (politickú) deklaráciu tak, aby bola ambicióznejšia, ak Spojené kráľovstvo pozmení červené čiary, ktoré si v rokovaniach s EÚ stanovilo“.
Španielsky premiér tým narážal na deklaráciu, ktorá načrtáva plán rokovaní o budúcich blízkych obchodných vzťahoch EÚ s Britániou počas prechodného obdobia po brexite.
Aj nemecká vláda sa vyjadrila k prípadnému odkladu brexitu. Námestník nemeckého ministra zahraničných vecí Michael Roth pre televíziu ZDF v stredu vyhlásil, že Berlín chce vidieť na stole „niečo zásadne nové“, čo odôvodní odklad.
Roth, citovaný tlačovou agentúrou AP, povedal: „Ak môžeme odkladom dosiahnuť naozaj niečo nové a ak potom dospejeme k rozumnému riešeniu, budeme tými poslednými, ktorí tomu budú stáť v ceste.“
TV Pravda: Vedúci Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave profesor Peter Baláž hovorí pre TV Pravda o tom, na čo sa majú pripraviť slovenské firmy v prípade tvrdého brexitu a aké clá medzi EÚ a Veľkou Britániou možno očakávať. (vysielané 18.1.2019)