Na britskej politickej scéne však s blížiacim sa termínom brexitu a ďalším hlasovaním o rozvodovej zmluve rastie revolta proti vedeniu dvoch hlavných strán, ktoré nie sú schopné prekonať vlastné tiene a nájsť riešenie, ktoré by predišlo pohrome v podobe brexitu bez dohody. Pondelkovým odchodom siedmich poslancov z opozičnej Labouristickej strany a vytvorením nezávislej skupiny sa politická vzbura neskončila. Politická mapa Británie sa možno bude prekresľovať nie na základe príslušnosti k pravicovým konzervatívcom alebo ľavicovým labouristom, ale na základe postoja k vzťahom s EÚ a k brexitu. Aj keď do budúcnosti to ako program politickej strany nebude stačiť.
Nezávislá skupina proeurópskych poslancov, ktorí v prvom rade odmietajú tvrdý brexit a podporujú vypísanie nového referenda o členstve v EÚ, mala včera 11 členov. Tvorí ju nielen osem bývalých labouristov, ale už aj tri bývalé konzeratívne poslankyne. Tie svoj odchod z vládnej strany zdôvodnili tým, že jadro konzervatívcov sa stalo rukojemníkom radikálnych stúpencov brexitu. Konzervatívna premiérka Theresa Mayová stúpencom brexitu vychádzala v ústrety aj v čase, keď parlament drvivou väčšinou odmietol vyrokovanú rozvodovú zmluvu a nehľadala nadstranícke riešenie, ktoré by znamenalo užšie vzťahy s EÚ.
Počet členov nezávislej skupiny sa môže zvýšiť, najmä ak by skutočne došlo k brexitu bez dohody. Najmenej dvaja poslanci vládnej Konzervatívnej strany dali najavo, že v takej chvíli opúšťajú rady strany. Médiá tiež už špekulujú o tom, že by odišli aj proeurópski členovia vlády.
Hoci premiérka Mayová odchodom troch poslankýň formálne aj pri tichej podpore severoírskych probritských radikálov stratila v parlamente väčšinu, v stredu večer vycestovala na rokovanie do Bruselu, aby dosiahla od EÚ právne záväzné ústupky, ktoré únia odmietla dať. Podľa hovorcu premiérky v rozhovoroch s Bruselom o tzv. írskej poistke, ktorá má zabrániť vzniku tvrdej hranice medzi Írskom a Severným Írskom, dochádza k pokroku, aj keď stále zostáva veľa práce. Šéf Európskej komisie Juncker, s ktorým rokovala, ale taký optimista nie je. „Ak by nastal brexit bez dohody – a ja to nemôžem vylúčiť – malo by to strašné ekonomické a sociálne dôsledky tak v Británii, ako aj na kontinente, takže mojou snahou je zabrániť tomu najhoršiemu. Ale nie som veľmi optimistický,“ povedal Juncker.
O rozvodovej zmluve by britský parlament mohol hlasovať po druhý raz na budúci týždeň. Predpokladom toho je, že by sa Mayovej podarilo dosiahnuť v Bruseli nejaké ústupky, čo je však stále nepravdepodobné. Opoziční labouristi obviňujú Mayovú z toho, že jej taktikou je naťahovať čas dovtedy, kým budú na výber len dve možnosti – hlasovať za akúkoľvek dohodu, alebo ju odmietnuť s vedomím, že to znamená katastrofu v podobe brexitu bez dohody.