Na podujatí sa ako hlavný rečník predstavila rumunská veľvyslankyňa v SR Steluta Arhireová. Vo svojom vystúpení sa okrem iného zamerala na prvú prioritu – kohéziu, teda politiku zmenšovania rozdielov medzi členskými krajinami EÚ.
Bukurešť sa však v nasledujúcich šiestich mesiacoch bude zameriavať taktiež na bezpečnosť EÚ s dôrazom na boj proti terorizmu a radikalizmu, komplexný prístup k migrácii a posilnenie spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Tretím cieľom rumunského predsedníctva je posilnenie pozície EÚ ako globálneho aktéra. Kľúčovými by z tohto hľadiska mali byť región západného Balkánu a Východného partnerstva.
V oblasti podpory spoločných európskych hodnôt sa zamerajú na rozvoj demokracie, solidarity a na boj proti neznášanlivosti.
Rumunská veľvyslankyňa sa taktiež dotkla témy tzv. brexitu, pričom pripomenula, že reakcia na utorkové hlasovanie britského parlamentu o dohode s EÚ týkajúcej sa vzťahov po odchode Británie z Únie bude prvou veľkou výzvou pre predsedníctvo jej krajiny.
Zdôraznila však v tomto kontexte, že Bukurešť sa bude usilovať o silnú Úniu po brexite zachovávajúcu „blízke a pevné vzťahy so Spojeným kráľovstvom“.
Rumunsko bude predsedníckou krajinou Rady EÚ do 30. júna 2019. Krajina daný post zastáva po prvý raz od svojho vstupu do Únie v roku 2007. Svojím predsedníctvom spolu s Fínskom a Chorvátskom otvára novú tzv. trojku predsedníckych krajín. Pôjde o posledné predsedníctvo v súčasnom legislatívnom cykle EÚ.