Europoslanci vyzvali Európsku komisiu (EK), aby do 31. marca 2019 predložila návrh právnej úpravy, ktorá by zaviedla inštitút európskych humanitárnych víz. Za tento návrh hlasovalo 429 poslancov, 194 bolo proti a 41 sa zdržalo hlasovania.
Držitelia humanitárnych víz by mohli legálne pricestovať do EÚ, konkrétne na územie členského štátu, ktorý tieto víza vydal, avšak iba na jediný účel – podať si žiadosť o azyl. Rozhodnutie o udelení víz by malo byť výlučnou kompetenciou každého členského štátu EÚ a právo krajín rozhodnúť o tom, komu udelia medzinárodnú ochranu vo forme azylu, by zostalo nedotknuté.
Európski zákonodarcovia zdôraznili, že napriek mnohým požiadavkám na zadefinovanie bezpečného a zákonného spôsobu, ako by sa žiadatelia o azyl mohli dostať do EÚ, dodnes neexistuje na celoeurópskej úrovni harmonizovaný rámec postupov chráneného vstupu. V posledných rokoch sa až 90 percent osôb, ktorým bola v EÚ priznaná medzinárodná ochrana, dostalo do Únie nezákonnými spôsobmi.
Podľa stanoviska europarlamentu by humanitárne víza mali viesť k zníženiu počtu nelegálnych pokusov o prekročenie hraníc EÚ, za ktorými stoja organizované gangy pašerákov ľudí, a tiež k zníženiu vysokého počtu úmrtí, ku ktorým dochádza najmä v oblasti Stredozemného mora. Od roku 2000 zomrelo pri snahe dostať sa do EÚ viac ako 30.000 ľudí.
Poslancami navrhované opatrenia by mali zlepšiť organizáciu príchodu a prijatia osôb uchádzajúcich sa o medzinárodnú ochranu a zefektívniť proces spracúvania žiadostí o azyl. Zámerom je zároveň znížiť náklady EÚ a členských štátov, ktoré súvisia s azylovým konaním, ochranou hraníc, ako aj s pátracími a záchrannými operáciami na mori.
V texte prijatom EP sa uvádza, že žiadatelia o humanitárne víza by mali zastupiteľským úradom štátov EÚ v tretích krajinách predložiť dôkazy o prenasledovaní alebo o riziku prenasledovania. Humanitárne víza by sa nemali vydávať osobám, ktoré už boli zaradené do procesu presídľovania žiadateľov o azyl na územie EÚ.
Posudzovanie žiadostí o humanitárne víza by nemalo viesť k definitívnemu určeniu právneho postavenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu, teda k rozhodnutiu o udelení či neudelení azylu. Každý žiadateľ o víza by mal byť pred ich prípadným udelením podrobený bezpečnostnej kontrole, a to aj prostredníctvom relevantných vnútroštátnych a európskych databáz, ktorá by mala overiť, či žiadatelia o tento druh víz nepredstavujú bezpečnostné riziko.