Eurokomisár King: Byť v bezpečí je ľudské právo

, 01.11.2018 08:00

Žijeme v dobe, keď sa volebné procesy stále častejšie stávajú terčom kybernetických útokov, uviedol pre Pravdu komisár pre bezpečnostnú úniu Julian King. Člen Európskej komisie v rozhovore vysvetľuje, čo Európska únia robí v boji proti novým hrozbám.

Julian King

Aké konkrétne kroky majú ľudia očakávať od sloganu Európa, ktorá chráni a od budovania bezpečnostnej únie?

Bezpečnosť je prioritou pre občanov v celej Európskej únii. Cítiť sa bezpečne, či sme doma, alebo kráčame po ulici, je základné ľudské právo. Cezhraničné hrozby, ktorým čelíme všetci spoločne, a rastúca nestabilita za našimi hranicami znamenajú, že opatrenia na úrovni EÚ sú skutočne dôležité. Spoločným úsilím môžeme lepšie a účinnejšie bojovať proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a riešiť kybernetické hrozby, a tak sa naozaj stať Európou, ktorá chráni. Som komisár pre bezpečnostnú úniu už viac ako dva roky. Zločinci na nás neustále útočia zo všetkých strán. Som však presvedčený, že sme dosiahli reálny pokrok pri vytváraní systémov, štruktúr a právnych predpisov na vytvorenie udržateľnej a trvalej štruktúry vnútornej bezpečnosti EÚ. Tak sme pri riešení hrozieb podporili členské štáty a aj našich partnerov v susedstve a mimo neho.

Čo bude nasledovať?

Prioritou je dosiahnuť rýchly pokrok, pokiaľ ide o návrhy o bezpečnostnej únii, ktoré máme na stole. Sú to napríklad tie, ktoré sa týkajú teroristického obsahu na internete, elektronických dôkazov a bezpečnosti volieb. Chceme to stihnúť do jari, keď sa skončí súčasný mandát Európskeho parlamentu (EP). Zároveň presadzujeme, aby členské štáty lepšie zavádzali do praxe návrhy, ktoré sme už schválili.

Po celom svete vidíme rôzne útoky na hlasovací proces. Budeme schopní chrániť voľby do EP, ktoré sa konajú na budúci rok v máji?

Žijeme v dobe, keď sa volebné procesy stále častejšie stávajú terčom kybernetických útokov. Vytvorili sa dve nové kategórie bezpečnostných problémov. Prvá sa týka infraštruktúry volebných systémov a údajov, ktoré s tým súvisia. Druhá manipulovania so správaním pri hlasovaní. Pri prvej kategórii ide o kybernetické útoky zamerané na elektronické volebné systémy. Hackeri bránia voličom zaregistrovať sa, manipulujú s výsledkami alebo získavajú údaje o voličoch. Odpoveďou je vytváranie opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Aký problém predstavuje druhá kategória?

Je oveľa nenápadnejšia a rovnako škodlivá. Ide o hrozby ovplyvňujúce správanie pri hlasovaní, ktoré sa delia do troch skupín. V prvej páchatelia využívajú hackovanie a únik informácií, aby zmenili názor verejnosti. Druhá sa týka falošných správ a toho, ako sa pomocou nich dajú ovplyvňovať výsledky. Pri tretej skupine hovoríme o veľmi konkrétnom zameriavaní sa na určité správy na základe presných profilov odvodených z údajov, ktoré zverejňujeme on-line. Podobne ako to bolo v prípade spoločnosti Cambridge Analytica.

Pokročili ste v riešení týchto hrozieb?

Problémy týkajúce sa integrity nášho volebného procesu riešime už viac ako rok. Vlani sme predložili návrhy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, v apríli zase opatrenia týkajúce sa dezinformácií a falošných správ. Priamo sa tým zameriavame na voľby. Vyslali sme jasný a dôrazný signál internetovým platformám, ako sú Facebook, Twitter a iné, že musia prevziať zodpovednosť a prijať opatrenia. Požadujeme viac transparentnosti na internete. S tým nám tieto spoločnosti musia pomôcť. V septembri sme predložili konkrétnejšie návrhy týkajúce sa bezpečnosti volieb. Sú to odporúčania zriadiť medzi členskými štátmi systém pre spoluprácu pri hlasovaní, opatrenia zamerané na zlepšenie transparentnosti na internete, na zvýšenie ochrany pred kybernetickými incidentmi a posilnenie boja proti dezinformačným kampaniam. V októbri sme usporiadali podujatie na vysokej úrovni, na ktorom sa prvýkrát stretli verejné a súkromné subjekty z členských štátov, aby zhodnotili pokrok a určili najlepšie postupy boja proti hrozbám pre naše demokratické procesy a hodnoty. Teraz musíme pracovať ešte intenzívnejšie a zabezpečiť, aby verejné orgány aj súkromné subjekty boli čo najlepšie pripravené.

Sú nové technológie nepriateľom alebo ich vieme využiť na zaistenie väčšej bezpečnosti?

Digitálny svet má veľký potenciál. Pomáha nám, ale aj škodí. Až teraz začíname chápať, do akej miery. Nové technológie ponúkajú obrovské možnosti, ale musíme pochopiť nebezpečenstvo, ktoré predstavujú. Nepriateľskí aktéri, ktorí nám chcú uškodiť, rýchlo využívajú nové metódy a pomocou nich nás napádajú. Aby sme dokázali zabezpečiť čo najlepšie využitie technológií, musíme sa zamerať na posilnenie spolupráce verejného a súkromného sektora, zlepšiť výskum a vývoj a zabezpečiť väčší záujem o ďalšie inovatívne bezpečnostné riešenia v Európe. V tejto súvislosti chceme do roku 2020 využiť až šesť miliárd eur na podporu výskumu a inovácií v oblasti digitálnych technológií. Malo by to prilákať viac finančných prostriedkov zo súkromných zdrojov. Na ďalšie rozpočtové obdobie EÚ v rokoch 2021 až 2027 sme navrhli pokračovať v tomto trende zvyšovania investícií. Musíme si však viac uvedomiť význam strategickej nezávislosti v oblasti digitálnych technológií. Je nevyhnutné, aby sme už teraz do nich správne investovali, keď nechceme natrvalo stratiť schopnosť zabezpečiť to, čo v Európe pokladáme za dôležité. Musíme si určiť kľúčové oblasti, v ktorých sme mali konať a ktoré si môžu vyžadovať osobitnú ochranu. Teda vedieť, v ktorých prípadoch si môžeme dovoliť byť závislí od zahraničných technológií a v ktorých to nie je veľmi rozumné.


Súťaž Pravdy a Zastúpenia EÚ o 30 eur a darčekový balíček - 17. kolo

Denník Pravda a Zastúpenie Európskej komisie pripravili súťaž

Chcete vyhrať 30 € a darčekový balíček?
(Batoh, kuchárska kniha Ako varí Európa, USB kľúč, držiak na selfie, číselný zámok, pero, brožúrka Európske dedičstvo, puzzle s mapou Európy pre deti)

Autor: Ivan Majerský, Pravda

Stačí sa zapojiť do súťaže a odpovedať správne na otázku:

V ktorom meste sídli Európska komisia?

A – Brusel (Belgicko)
B – Štrasburg (Francúzsko)
C – Luxemburg (Luxembursko)

Správnu odpoveď zašlite do stredy 7. novembra do 24.00 formou SMS na číslo 6663 v tvare: PRAVDA (medzera) správna odpoveď v tvare A alebo B alebo C (medzera) meno a priezvisko.

Cena spätnej SMS je 0,50 € s DPH. Službu technicky zabezpečuje A SMS, s.r.o.

Všetkých výhercov budeme kontaktovať telefonicky. Mená výhercu 30 € a výhercov darčekových balíčkov zverejníme po skončení súťaže.

Súťaž pripravil denník Pravda v spolupráci so zastúpením Európskej komisie na Slovensku

Účastníci súťaže berú na vedomie a udeľujú organizátorovi v súlade s § 11 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „zákon“) súhlas so spracúvaním (§ 4 zákona) poskytnutých osobných údajov účastníka súťaže na uvedené účely, a to až do odvolania tohto súhlasu. Súhlas možno odvolať bez uvedenia dôvodu. Účastník berie na vedomie a súhlasí so zverejnením svojho mena ako výhercu v denníku Pravda a na webe pravda.sk.

Výhercovia

M.Píš; M. Hengeričova; D. Husárová; D. Bátorová; I. Čamajová; R. Zvala; O. Mičo

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Julian King #Európska komisia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk