Mullan je v Írsku, leží na hranici so Severným Írskom. Pre vyše 30 rokov trvajúci konflikt v Severnom Írsku a ostro stráženú hranicu bol roky spustnutým miestom. Isté oživenie prišlo len nedávno. Mierová dohoda spred 20 rokov priniesla totiž zrušenie bezpečnostných a hraničných kontrol.
Na takmer 500 kilometrov dlhej hranici bolo kedysi 20 oficiálnych priechodov. „Prosím, čakajte. Bezpečnostná kontrola. Zostaňte vo vozidle. Vypnite predné svetlá.“ Také nápisy vítali autá v kolónach pred hraničným priechodom. Nasledovala kontrola britským vojakom: „Odkiaľ idete? Kam idete? Vystúpte si a otvorte kufor.“ „Neznášal som to. Mohli ste tam čakať desať minút alebo aj dve hodiny. Ak ste sa im nepáčili, boli to dve hodiny,“ spomínal zas Brian Adamson z prihraničného mesta Clones.
Dnes si prechod hranice medzi Severným Írskom a Írskom mnohí ani nevšimnú. Iné je len značenie. Denne podľa BBC prechádza hranicu 35-tisíc ľudí – nielen tých, čo dochádzajú za prácou, ale aj školákov či pacientov, ktorí cestujú za ošetrením tam, kde je to bližšie. Cez hranicu prúdia tisíce kamiónov. Veľká časť produkcie mlieka v Severnom Írsku ide na spracovanie do Írska. Z Dublinu do Belfastu sa v cisternách vozí pivo Guinness, vo fľaškách a plechovkách sa vracia späť. Podobne je to so pšenicou a s hydinou. Ročne sa zas zo Severného Írska vyvezie na juh približne 400-tisíc oviec.
To všetko umožňuje sloboda pohybu ľudí, tovaru i služieb v rámci EÚ. Ale s brexitom a odchodom Británie z colnej únie a jednotného trhu EÚ sa to môže zmeniť. Aj preto väčšina obyvateľov Severného Írska v referende hlasovala proti brexitu. Sú si vedomí, aké škody im môže brexit spôsobiť. Nielen ekonomické.
Kontroly ako terč
Severné Írsko nie je úplne vyliečené z rán konfliktu, pri ktorom zomrelo približne 3 500 ľudí. Riziko, že Británia a EÚ sa nedohodnú na zachovaní „neviditeľnej hranice“ na zelenom ostrove, vyvoláva obavy z nových nepokojov. „Ak budeme mať tvrdú hranicu, tak za šesť týždňov alebo šesť mesiacov sa vrátime 30 rokov späť,“ odhadol pre BBC majiteľ garáží Colm McKenna, ktorý si pamätá útoky, bezpečnostné kontroly i vojakov v zákopoch.
Práve hraničné kontroly a vojenské ciele si polovojenská Írska republikánska armáda (IRA) vyberala za svoje terče. Už teraz sa šíria fámy, že ak sa vytvorí tvrdá hranica, radikáli, ktorí chcú zjednotenie Írska a nesúhlasia s vývojom mierového procesu, ju využijú ako zámienku na obnovenie násilia. Zaslepeným britským stúpencom tvrdého brexitu akoby to neprekážalo, niektorí dokonca už navrhli zavedenie osobných prehliadok na hranici ako v časoch konfliktu.
Nepokoje nemusia vzniknúť priamo v súvislosti s obnovením hranice, ale napríklad aj so zhoršením ekonomickej situácie v Severnom Írsku. To je inak aj teraz najchudobnejšou časťou Spojeného kráľovstva. „Brexit a zmeny na hraniciach sa viac dotknú Severného Írska,“ povedala pre BBC Katie Daughenová z Britsko-írskej obchodnej komory. Severné Írsko exportuje do Írska 31 percent svojho vývozu, dovoz z Írska predstavuje 27 percent. Ak sa zavedú clá a hraničné kontroly, postihne to najmä poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel.
Aj preto na dohode o írskej hranici pri vyjednávaní rozvodovej zmluvy o brexite záleží. Hoci EÚ aj Británia tvrdia, že si obnovenie tvrdej hranice neželajú, na spôsobe, ako tomu predísť, sa stále nedohodli.
Neviditeľná hranica pritom z veľkej časti pomohla prekonať pocit rozdelenia ostrova. Írski nacionalisti, ktorí si želajú zjednotenie ostrova, majú pocit, že sú súčasťou Írska. Pre unionistov sa zas nezmenil pocit, že sú súčasťou Spojeného kráľovstva. Viditeľná hranica by provokovala najmä tých, ktorí sa cítia byť Írmi a majú pocit krivdy. „Myslím, že symbolika je dôležitá. Symbolická povaha toho, že ste na hraniciach, je veľká a môžete si domyslieť, že niektorí ľudia to budú považovať za legitímny cieľ,“ povedal pre Deutsche Welle Dominic Bryan z Queen's univerzity v Belfaste.
V takom prípade by zrejme bola na ochranu hraníc vyslaná aj britská armáda a „sme opäť úplne ako v roku 1969“, povedal zas Stephen Travers, ktorému pri prechode hraníc v roku 1975 zastrelili troch kamarátov z jeho hudobnej skupiny a sám bol postrelený. <MT> Zaseknutý mierový proces
Hoci každý dúfa, že radikáli sa k násiliu nevrátia, nik nevie, čo bude o pár rokov, keď sa naplno prejavia dôsledky brexitu. Mierový proces je už teraz akoby zaseknutý. Podľa mierovej dohody podpísanej na Veľký piatok v roku 1998 Severné Írsko nemá spravovať Londýn, ale samospráva, ktorú na základe regionálnych volieb majú tvoriť zástupcovia probritských aj proírskych strán. Regionálna vláda však už dlho nefunguje. Voľby vyhrali radikáli oboch strán konfliktu – probritská Demokratická unionistická strana a proírska Sinn Féin, na zostavení vlády sa doteraz nedohodli.
Radikálna Demokratická unionistická strana – jediná strana v Severnom Írsku, ktorá podporovala brexit – má však v tomto období až príliš veľký vplyv. Od jej podpory v britskom parlamente totiž závisí vláda premiérky Theresy Mayovej. Tým sa podľa britského denníka Independent narušila dôvera v to, že Londýn sa pri riešení problémov v Severnom Írsku bude snažiť konať nestranne a neuprednostňovať jednu stranu konfliktu.
Obnovenie konfliktu môže podľa Independentu hroziť aj z iného dôvodu. Nepokoje v Severnom Írsku sa začali po streľbe na občiansky pochod za ekonomické a sociálne práva proírskej menšiny. V uplynulých rokoch sa pri sporoch o svoje práva mohli obrátiť na Súdny dvor EÚ. Ale ktovie, čo bude po brexite.