„Som samozrejme pripravený zvolať Európsku radu, ak ma únijný vyjednávač bude informovať, že nastal presvedčivý pokrok,“ povedal Tusk. Podľa agentúry Reuters je stále v hre mimoriadny summit 17. a 18. novembra.
Tusk konštatoval, že brexitové vyjednávania pokračujú s cieľom dosiahnuť dohodu. Povedal tiež, že ak by sa britská vláda rozhodla pre predĺženie prechodného obdobia po odchode krajiny z EÚ, ostatné členské štáty by s tým pravdepodobne súhlasili.
Z radov europoslancov sa na Tuska aj na Radu ako takú zniesla pomerne ostrá kritika. Množstvo poslancov vyjadrilo názor, že na poslednom summite, ani na tých predchádzajúcich, nedošlo k hmatateľnému pokroku ohľadom brexitu, spoločnej stratégie proti nelegálnemu prisťahovalectvu či reformy eurozóny. Sophia in't Veldová z Aliancie liberálov a demokratov (ALDE) dokonca Radu označila za úplne nefunkčný orgán.
Françoise Grossetêteová z najsilnejšej frakcie Európska ľudová strana závery októbrového summitu hodnotila ako obohranú pesničku. Rada podľa nej márni čas a posúva sa „od jednej poslednej šance k druhej“. V októbri vraj členské krajiny nevyužili príležitosť ukázať jednotu a vyslať britskej premiérke Therese Mayovej odkaz, že musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie Britov opustiť EÚ. Grossetêteová uviedla, že takisto nenastal žiadny posun ohľadom zdanenia aktivít korporácií v digitálnej sfére či v internej stratégii EÚ ohľadom migračnej krízy.
Predseda skupiny ALDE a zároveň koordinátor EP pre brexit Guy Verhofstadt vo svojom prejave spochybnil zmysel únijných summitov v existujúcej dvojdňové podobe, po ktorých sa „lídri vrátia do svojich hlavných miest a vyhlásia: nebolo možné dosiahnuť dohody“. S ohľadom na vyjednávanie o brexite Verhofstadt uviedol, že nech už sa objavujú akékoľvek percentuálne odhady o dosiahnutom pokroku, pokiaľ nie je dohodnuté riešenie v otázke severoírskej hranice, „potom je to pre parlament nula percent“. Naďalej vraj ale dúfa, že dohoda o vystúpení Británie z EÚ v nasledujúcich týždňoch bude mať reálnu podobu.
Brexit bez dohody nahráva pašerákom
Medzery v rámci hraničnej kontroly Veľkej Británie by podľa britského Národného kontrolného úradu mohli zneužiť pašeráci a iné organizované kriminálne skupiny, ak krajina odíde z Európskej únie bez dohody. Národný kontrolný úrad Británie to uviedol v správe, ktorú zverejnil v stredu. Dodal, že politická neistota a meškanie pri vyjednávaniach s EÚ prípravy zabrzdili.
Britská vláda sa v súčasnosti ponáhľa posilniť počítačové systémy, zvýšiť počet pracovníkov hraničnej kontroly a budovať novú infraštruktúru na sledovanie pohybu tovarov. Národný kontrolný úrad však konštatoval, že jedenásť z dvanástich veľkých projektov sa pravdepodobne nezrealizuje včas alebo v „akceptovateľnej kvalite“.
Puto s Holandskom bude pretrvávať aj po brexite
Britská kráľovná Alžbeta II. a holandský kráľ Viliam Alexander vyzvali svoje krajiny, aby sa pozerali aj do obdobia po brexite a pestovali spoločnú budúcnosť. Výzva prišla počas prebiehajúcej dvojdňovej štátnej návštevy holandského panovníka a jeho manželky v Spojenom kráľovstve.
Alžbeta II. sa len zriedkavo vyjadruje k blížiacemu sa odchodu Británie z Európskej únie. Avšak v utorok večer na bankete v Buckinghamskom paláci povedala, že Británia sa teší na „nové partnerstvo s Európou“. Dodala, že ako „priekopníci, obchodníci a internacionalisti sa pozeráme do budúcnosti s dôverou“.
Holandský monarcha uviedol, že v čase zameriavania sa na technické detaily brexitu „by sme nemali strácať zo zreteľa väčšie princípy, ktoré nás stále spájajú… slobody, otvorenosti a spolupráce“.
Kráľ Viliam Alexander a kráľovná Maxima sa v stredu, v posledný deň svojej návštevy Británie, stretnú s premiérkou Theresou Mayovou v londýnskom sídle britskej vlády na ulici Downing Street 10, informovala tlačová agentúra AP.
Monarcha vystúpil v predchádzajúci deň s kľúčovým prejavom v britskom parlamente. Vyjadril smútok nad rozhodnutím Britov vystúpiť z EÚ a ísť svojou vlastnou cestou.
Podľa jeho slov by Londýn a Brusel mali venovať „osobitnú pozornosť“ rokovaniam o osude približne 100 000 holandských občanov žijúcich v Británii a 50 000 Britov pôsobiacich v Holandsku. Kráľ upozornil, že mnohí „tu žijú a pracujú už mnoho rokov“.
Dodal, že títo ľudia teraz žijú v neistote z toho, aké postavenie budú mať v krajine po brexite. Vyjadril však nádej, že problém bude vyriešený.