Únia zatvára dvere pred hrozbami

, 18.10.2018 18:26
summit EÚ brusel Pellegrini
Na summite EÚ v Bruseli zastupoval Slovensko premiér Peter Pellegrini. Autor: ,

Európska únia si vytvára bezpečnostné poistky. Summit EÚ v Bruseli, na ktorom Slovensko zastupoval premiér Peter Pellegrini, sa zaoberal tým, ako sa lepšie pripraviť na to, čo sa deje v nevyspytateľnom svete.

Kto je páchateľ?

Realita moderných hrozieb klope na dvere. Len pred niekoľkými dňami ju pocítilo Slovensko. Ministerstvo zahraničných vecí čelilo kybernetickému útoku. Iba nedávno Holandsko oznámilo, že sa ruskí agenti pokúsili dostať do systému Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorej členom je aj Slovensko. Známa je snaha Moskvy ovplyvniť prezidentské voľby v USA v roku 2016, keď Kremeľ podľa amerických tajných služieb preferoval výhru prezidenta Donalda Trumpa. Rusko akúkoľvek zodpovednosť odmieta.

Lídri v Bruseli odsúdili útok na OPCW, hoci priamo neuviedli, kto za ním podľa nich stojí. Pripomenuli prípad otravy bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry v britskom Salisbury. Únia privítala snahu o vytvorenie mechanizmu uvalenia sankcií na páchateľov chemických a kybernetických útokov.

Predseda vlády Pellegrini uviedol, že je to potrebné, aby únia stále nemusela reagovať nanovo. "Holandský premiér Mark Rutte informoval o útoku na OPCW a, samozrejme, podporila ho britská predsedníčka vlády Theresa Mayová. Ale o tom, ako by mali vyzerať samotné reštrikcie proti páchateľom, sa ešte bude diskutovať,“ povedal Pellegrini. "Holandský kolega označil za pôvodcu útoku na OPCW ruskú vojenskú tajnú službu. Útok na slovenské ministerstvo zahraničných vecí má pravdepodobne pôvod ešte aj niekde inde. Už som niekde zachytil v slovenských médiách alebo opozícia dala nejaký status, že určite aj za tým je Rusko. Chcel by som to v tomto momente vyvrátiť. Vyšetrovanie pokračuje a útočník môže pochádzať aj z inej krajiny ako z Ruska,“ uviedol premiér.

Žiadne vyloďovacie platformy

Summit zhodnotil aj pokrok od júnovej schôdzky v otázke migrácie. Pred niekoľkými mesiacmi lídri oznámili, že by na dobrovoľnom základe mali na území EÚ vzniknúť uzavreté centrá, ktoré by riešili žiadosti o azyl. Tie však neexistujú. Rovnako sa zasekla myšlienka vytvorenia regionálnych vyloďovacích platforiem, ktoré by mali vzniknúť mimo únie a zhromažďovali by migrantov.

Podľa experta na migráciu Kristofa Bendera z Európskej stabilizačnej iniciatívy sa nedalo očakávať, že by krajiny boli nadšené tým, že by mali prijímať migrantov smerujúcich do Európy. "Nikto neverí, že by sme niekedy v blízkej budúcnosti boli svedkami vytvorenia vyloďovacích platforiem. Žiadna krajina ich nechce,“ pripomenul pre Pravdu Bender. "Čo sa týka centier v štátoch EÚ, do ktorých migranti prichádzajú, tak teoreticky je to dobrá myšlienka. Museli by sme však byť schopní tam spracovať niekoľko tisíc žiadostí o azyl mesačne. Vyžadovalo by si to tiež koalíciu európskych krajín, ktoré by na dobrovoľnom základe prijímali utečencov s právom na ochranu. A tiež je na to potrebné, aby si štáty v západnej Afrike brali späť svojich občanov, ktorí nemajú právo na azyl,“ uviedol Bender, ktorý pôsobí aj v Inštitúte pre humanitné vedy vo Viedni.

Pellegrini pripustil, že žiadne vyloďovacie platformy nebudú, aj keď únia chce ďalej prehĺbiť spoluprácu s krajinami severnej Afriky, cez ktoré migranti prúdia, a tiež so štátmi, z ktorých utečenci prichádzajú. Premiér opäť odmietol kvóty, ale aj návrh povinnej solidarity, s ktorým prišiel rakúsky kancelár Sebastian Kurz. Slovensko je však naďalej ochotné prispieť peniazmi na zmysluplné projekty, ktoré sa týkajú riešenia problému utečencov.

Zaseknuté rokovania

Migrácia bola tiež témou rozhovoru slovenského podpredsedu Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča s miliardárom a filantropom Billom Gatesom, ktorý podporuje mnohé humanitárne, rozvojové, zdravotnícke a vzdelávacie projekty po celom svete "Otvorili sme túto diskusiu. Máme nový externý investičný plán. Prostredníctvom neho by sme mali byť schopní nasmerovať do roku 2020 až 44 miliárd eur do Afriky. Prioritou je, aby sme investovali do projektov, ktoré dokážu zmeniť situáciu priamo na mieste. Vieme, že 100 miliónov Afričanov stále nemá prístup k elektrine. Následky klimatických zmien sa najdramatickejšie prejavujú v Afrike, kde sa niektoré oblasti prehrievajú až o štyri stupne Celzia. Tieto regióny sa stávajú neobývateľnými, nič tam nerastie, nedajú sa tam chovať zvieratá. Vyvoláva to pohyb ľudí, z ktorého sa vytvárajú veľké napätia medzi etnikami. Je evidentné, že musíme pomáhať práve tam,“ povedal Šefčovič.

Ešte v stredu večer lídri EÚ rokovali o brexite, veď Británia má odísť z únie už v marci na budúci rok. "Nedozvedeli sme sa nič nové. Bolo to krátke rokovanie,“ povedal o stretnutí s premiérkou Mayovou Pellegrini. "Dôverujeme nášmu vyjednávačovi Michelovi Barnierovi. Rokovania sú zaseknuté na téme severoírskej hranice. Chceme doviesť vyjednávania do úspešného konca. V prípade, že nedôjde k žiadnemu posunu, stretneme sa štandardne v decembri a budeme rokovať ako ďalej,“ vyhlásil Pellegrini.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#summit EÚ #Peter Pellegrini #Maroš Šefčovič #kauza Skripaľ #Brusel
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk