S novým imigračným systémom, na ktorom sa predbežne dohodla britská vláda, sa ráta po roku 2020, teda po skončení necelého dvojročného prechodného obdobia odo dňa brexitu. Prechodné obdobie, keď Británia bude stále akoby členom EÚ, však bude platiť len v prípade, že Londýn sa s EÚ v dohľadnom čase dohodne na rozvodovej zmluve. Tá však stále nie je uzavretá a hrozí, že do dňa brexitu sa nestihne dohodnúť a ratifikovať.
Aj preto sa už začína spomínať možnosť odkladu termínu vystúpenia Británie z EÚ. Ten by bol možný len na žiadosť Británie a potreboval by jednomyseľný súhlas zostávajúcich 27 členských štátov EÚ.
Občania EÚ môžu teraz pracovať a usadiť sa v Británii v rámci voľného pohybu osôb, ktorý umožňuje spoločný trh EÚ – teda bez pracovných víz. Británia však po brexite voľný pohyb osôb odmieta. Čiastočne chce však zostať súčasťou spoločného trhu, ale len v oblasti voľného pohybu tovarov. Takýto prístup ale, naopak, odmieta EÚ a svoj postoj zopakovala aj na minulotýždňovom summite v Salzburgu. Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok opäť odkázala do Londýna, že EÚ nepripustí, aby si Británia vyberala hrozienka z koláča.
Zavedenie nového bodového imigračného systému odporučil britskej vláde osobitný poradný výbor pre migráciu. Ten navrhuje hodnotiť záujemcov o prácu v Británii na základe ich kvalifikácie, nie krajiny pôvodu. Správa výboru však vyvracia aj tvrdenia stúpencov brexitu, že občania EÚ negatívne ovplyvňujú zárobok Britov a štát stoja veľké peniaze na sociálnych dávkach. Výbor zároveň vyzval na zrušenie terajšieho stropu na počet vydávaných víz pre kvalifikovaných ľudí z krajín mimo EÚ. BBC tiež pripomína, že obmedzenie príchodu menej kvalifikovaných ľudí z EÚ môže poškodiť ekonomiku – najmä sektor poľnohospodárstva a hotelových služieb.
Odporúčania výboru podporili aj opoziční labouristi, časť z nich však považuje takýto krok za chybu. „Mali by sme byť citlivejší a dať prednosť občanom EÚ vzhľadom na úzky vzťah, ktorý chceme mať,“ povedal labouristický poslanec Hilary Benn na straníckej konferencii v Liverpoole. Labouristi v utorok na svojej výročnej konferencii kritizovali postup premiérky Mayovej pri rokovaniach s EÚ. Podľa denníka Guardian tieňový minister pre brexit Keir Starmer na konferencii zožal veľký aplauz svojím spontánnym vyhlásením, že „nikto nevylučuje, že zostať (v EÚ) je možnosťou“.
Ešte pred hlasovaním o postoji labouristov k brexitu Starmer ohlásil, že strana bude proti Mayovej dohode s EÚ, ak nezabezpečí budúci úzky vzťah s EÚ a rovnaké výhody, aké má Británia ako člen a súčasť jednotného trhu a colnej únie. „Ak sa Theresa Mayová vráti s dohodou, ktorá neprejde našimi skúškami – a vyzerá to čoraz pravdepodobnejšie – labouristi budú hlasovať proti jej dohode,“ vyhlásil Starmer.
Labouristi sú však podobne ako vládni konzervatívci rozdelení. Starmer patrí k tým, ktorí brexit odmietajú a sú za nové referendum, v ktorom by sa hlasovalo aj o možnosti zotrvať v EÚ. Šéf strany Jeremy Corbyn, ktorý je považovaný za euroskeptika, ešte pred straníckou konferenciou vyhlásil, že vypísanie druhého referenda podporí, ak o tom rozhodnú labouristi. Podľa prieskumu agentúry YouGov si druhé referendum želá výrazná väčšina labouristov.
Návrh, o ktorom mali labouristi hlasovať, však priamo nepodporuje opakovanie referenda z roku 2016. Podľa tieňového ministra financií Johna McDonnella by nové referendum nemalo rozhodovať o tom, či brexit, ale o tom, aký má byť brexit. Podľa Starmera však ide o zvrátenie brexitu. „Je to o zastavení deštruktívneho toryovského brexitu. Je to o boji za naše hodnoty a za našu krajinu,“ vyhlásil.