Europarlament copyrightom šliapol na päty Googlu a Facebooku

, 12.09.2018 13:30, aktualizované: 17:52

On-line giganti sa budú musieť o miliónové zisky zo šírenia autorských diel podeliť. Brusel chce na ne siahnuť cez smernicu o copyrighte – teda autorských právach. Tá dostala včera po júlovom zaváhaní od europoslancov zelenú.

Návrh odobrilo 438 europoslancov, proti hlasovalo 226. Smernica tak teraz poputuje do trojstranného rokovania o konečnej podobe návrhu medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a členskými štátmi. Výsledný návrh bude následne opäť schvaľovať Európsky parlament.

Po definitívnom schválení smernice už veľké internetové spoločnosti ako Google či Facebook nebudú môcť autorský obsah šíriť bez adekvátnej platby autorom či umelcom. „Obrovské americké platformy zarábajú, kým naši kreatívci umierajú. Preto musíme posilniť ich práva a spraviť platformy zodpovedné,“ povedal včera po hlasovaní v Európskom parlamente nemecký europoslanec Axel Voss. Práve on stojí za kompromisným návrhom smernice. Výsledok včerajšieho hlasovania je podľa Vossa silným signálom pre európsky kreatívny priemysel.

Schválená podoba smernice totiž zabezpečí nielen spravodlivejšie rozdeľovanie online príjmov, ale zohľadní aj zásady slobody na internete, vysvetlil Voss. Práve ohrozením voľného prístupu k internetovému obsahu argumentovali kritici smernice. Ako príklad uvádzali nekomerčné encyklopédie či populárne obrázky nazývané meme. Tých sa však nová úprava nedotkne.

Užívatelia sa nemusia smernice vôbec obávať, ubezpečil Voss. Dotkne sa len online platforiem.

Smernicu o copyrighte podporila aj slovenská Asociácia vydavateľov tlače (AVT) a Slovenský syndikát novinárov. Postavili sa hlavne za články 11. a 13. smernice, ktoré garantujú vydavateľom a novinárom férový podiel na príjmoch z online šírenia ich obsahu. „Asociácia vydavateľov tlače spolu s ostatnými európskymi združeniami vydavateľov víta rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý v prvom čítaní schválil návrh smernice o autorskom zákone upravujúcej pravidlá používania autorsky chránených diel na internete. Súhlasíme s predkladateľom smernice – parlamentným spravodajcom Axelom Vossom, že je to pozitívny signál pre tvorivý priemysel v Európe,“ reagovala na výsledok hlasovania AVT.

Členovia Asociácie vydavateľov tlače sa poďakovali slovenským členom europarlamentu, ktorí reagovali na spoločnú výzvu AVT a SSN a svojím hlasom návrh smernice podporili.

„Platformy ako napríklad Google a Facebook využívajú tento obsah na komerčné účely a nie je spravodlivé, ak neplatia vydavateľom a novinárom nič za ich prácu a nasadenie,“ argumentovala asociácia pred samotným hlasovaním. Ide hlavne o príjmy za inzerciu. Tie za posledné desaťročie klesli podľa AVT na Slovensku o 400 miliónov eur. Inzerenti sa totiž presunuli z papierových novín či webov vydavateľov napríklad na online platformy. Získať však podiel na ich ziskoch je pre samotných autorov obsahu v súčasnosti takmer nemožné.

Noviny, magazíny či samotní autori profitujú z online publikovania a zdieľania svojho obsahu, cez ktoré získavajú nových čitateľov. Nevýhodou však je masívny odlev príjmov z reklamy.

Smernica mala podporu tisícok umelcov, medzi nimi aj Paula McCartneyho či Placida Dominga.

Google: Inovácia a spolupráca

U gigantov sa však výsledok hlasovania s pozitívnou reakciou nestretol. „Vždy sme boli presvedčení o tom, že cesta k udržateľnej budúcnosti európskych spravodajských a kreatívnych odvetví vedie cez inovácie a spoluprácu. Sme pripravení aj naďalej s týmito odvetviami úzko spolupracovať,“ povedala pre denník Pravda PR manažérka spoločnosti Google pre Českú republiku a Slovensko Alžbeta Houzarová.

Smernica sa dotkne aj sociálnych sietí. Denník Pravda oslovil s otázkami ohľadne smernice aj Facebook, ten však do uzávierky neodpovedal. Proti smernici sa postavila napríklad Organizácia európskych spotrebiteľov, akademici či zakladatelia internetu Vint Cerf, Tim Berenrs-Lee a Jimmy Wales, ale aj zakladateľ hiphopovej skupiny The Fugees Wyclef Jean.

Pokuty aj vyššie dane

Na otlak stúpil Brusel internetovej spoločnosti Google aj toto leto, keď mu naparil rekordnú pokutu 4,34 miliardy eur. Firma totiž do mobilov fungujúcich na operačnom systéme Android automaticky inštalovala prehliadač Chrome. Tento systém pritom používa 80 percent mobilov, cez internetový prehliadač Chrome tak surfujú milióny ľudí. Online gigant takto takmer eliminoval konkurenčné prehliadače. Vlani pritom Google dostal pokutu 2,42 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia prehliadača Google.

Od budúceho roka by sa online gigantom mali skončiť aj daňové prázdniny. Tieto firmy totiž doteraz zdaňovali svoje miliónové zisky v daňových rajoch mimo Slovenska, väčšinou v Írsku. Ministerstvo financií chystá zákon o dani z digitálnych služieb, tá by mala platiť od januára budúceho roka. Takzvaná Google daň už platí v Taliansku, uvažuje o nej aj Francúzsko.

Siahnuť na zisky online gigantov chce aj únia cez takzvanú stálu prevádzkareň. Tú by si museli v štáte, kde pôsobia, zriadiť všetky digitálne spoločnosti s ročnými príjmami nad 7 miliónov a s vyše 100-tisíc užívateľmi. Okrem toho Brusel chystá trojpercentné dočasné zdanenie digitálnych firiem. Daň by mali platiť spoločnosti s celosvetovým obratom nad 750 miliónov eur a s príjmami v hodnote aspoň 50 miliónov ročne v rámci únie.

Proti postupu EÚ voči americkým technologickým a online gigantom sa postavil americký prezident Donald Trump. Ten hrozí EÚ zvýšením dovozných ciel na autá s tým, že poukazuje na obchodný deficit USA vo vzťahu k EÚ. Nemecko však upozornilo, že pri zohľadnení miliardových nezdanených ziskov amerických technologických firiem v EÚ sú na tom USA v obchode s EÚ dobre.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Európsky parlament #EÚ #autorské práva
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk