Juncker: Svet potrebuje silnú EÚ, ktorá hovorí jedným hlasom

Silná, jednotná a sebavedomá Európska únia je silou, s ktorou treba počítať, vyhlásil v Európskom parlamente predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Vo svojom poslednom prejave o stave EÚ pred voľbami do europarlamentu v máji budúceho roka zdôraznil, že v súčasnej geopolitickej situácii jednotnú EÚ potrebuje svet aj jej vlastní občania.

„Do volieb musíme ukázať, že Európa môže prekonať rozdiely medzi severom a juhom, východom a západom, ľavicou a pravicou. Európa je príliš malá na to, aby si mohla dovoliť rozdeľovanie na polovice alebo štvrtiny,“ podotkol Juncker.

Prejav začal pripomienkou roku 1913, keď Európania očakávali, že budú ďalej žiť v trvalom mieri a napriek tomu hneď na budúci rok sa začala brutálna vojna. „Nehovorím o tých časoch preto, že by som sa bál, že sme na hrane novej katastrofy. Ale preto, že Európa je strážkyňou mieru,“ vyhlásil Juncker.

Pred blížiacimi sa voľbami, v ktorých zrejme posilnia nacionalistické a proti EÚ zamerané politické sily, končiaci šéf Európskej komisie jednoznačne odmietol „prehnaný nacionalizmus, ktorý šíri nenávisť a ničí všetko, čo mu stojí v ceste“.

Jednota podľa neho umožňuje EÚ byť významným globálnym hospodárskym hráčom v čase, keď za sebou necháva dedičstvo hospodárskej krízy. Juncker pripomenul, že pri obchodných rokovaniach v Pekingu, Tokiu či s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vo Washingtone mohol hovoriť ako reprezentant najväčšieho jednotného trhu na svete. Pre niekoho vraj mohla byť dohoda, ktorú s Trumpom uzavrel, prekvapením. „Ale nemalo by byť prekvapivé, že Európa uspeje, ak hovorí jedným hlasom,“ dodal Juncker.

Vo svete, kde musí Európa dnes a denne čeliť vonkajším výzvam, je podľa neho potrebné ďalej pokračovať v úsilí o budovanie jednotnejšej EÚ. Doterajšie rozširovania bloku označil za úspech, únia musí nájsť jednotný pohľad ohľadom západobalkánskych krajín.

V prejave tiež zdôraznil potrebu obrany klimatickej dohody z Paríža, ktorú americká administratíva Donalda Trumpa odmieta.

Británia pre EÚ zostane blízkym partnerom

Británia sa pre Európsku úniu nikdy nestane „obyčajnou treťou krajinou“, vždy zostane blízkym susedom a partnerom v politickom, ekonomickom aj bezpečnostnom zmysle, povedal Juncker. V prejave v europarlamente vyhlásil, že vyjednávači EÚ sú pripravení „dňom i nocou“ pracovať na dosiahnutí dohody o brexite i budúcnosti vzájomných vzťahov. Londýn však tiež musí podľa Junckera pochopiť, že Británia si ako krajiny mimo únie nemôže udržať rovnako privilegovanú pozíciu ako majú členské štáty európskeho bloku.

Británia opustí EÚ na konci marca budúceho roka. Rokovací tím EÚ vedený Michelom Barnierom však s britskými kolegami na čele s ministrom pre brexit Dominikom Raabom zatiaľ nedotiahli do konca rozhovory o podobe samotnej „rozvodovej“ dohody. Hlavnou prekážkou je otázka režimu na hranici medzi Írskou republikou a britským Severným Írskom.

Juncker v tejto súvislosti poznamenal, že inštitúcie EÚ aj 26 ostatných krajín európskeho bloku budú v otázke írskej hranice stáť za Dublinom. „Preto chceme nájsť kreatívne riešenie, ktoré zabráni tvrdej hranici v Severnom Írsku,“ upozornil šéf komisie.

EÚ sa však podľa neho hlasno ozve, ak by to vyzeralo, že Londýn sa nechystá splniť svoje záväzky vyplývajúce z takzvanej Veľkopiatkovej mierovej dohody z roku 1998, ktorá ukončila desaťročia násilia medzi katolíkmi a protestantmi v Severnom Írsku. „Nie je to EÚ, je to brexit, v dôsledku ktorého sa hranica v Severnom Írsku opäť zviditeľňuje,“ poznamenal Juncker.

Dohoda o odchode Británie z Európskej únie mala byť pôvodne potvrdená na summite EÚ koncom októbra. Vzhľadom na malý pokrok v rokovaniach je teraz pravdepodobnejšie zvolanie mimoriadneho summitu o mesiac neskôr, rozhodnúť by o tom mohli šéfovia štátov a vlád krajín EÚ na neformálnom stretnutí budúci týždeň v Salzburgu.

Obe strany majú záujem dohodnúť tiež podobu budúcich vzťahov po tom, čo sa Británia stane krajinou mimo európsky blok. Podľa Junckera je britská strana EÚ blízka, drží sa rovnakých hodnôt a princípov. Šéf komisie preto jednoznačne uvítal nedávne návrhy britskej premiérky Theresy Mayovej ohľadom budúceho „ambiciózneho partnerstva“. Jej návrhy, ktoré sú v Británii predmetom ostrej vnútropolitickej debaty, považuje Juncker za dobrý východiskový bod na diskusie o budúcej zóne voľného obchodu medzi Britániou a Európskou úniou.

EÚ má byť silným globálnym hráčom

Európska únia musí byť silným globálnym hráčom, mať schopnosť autonómne reagovať na objavujúce sa výzvy a plniť svoju zodpovednosť voči svetu, vyhlásil Juncker. Chce preto dosiahnuť, aby v najbližších mesiacoch začala skutočne fungovať trvalá posilnená spolupráca krajín EÚ v obrannej oblasti.

„Rád by som, aby bolo v jednej veci úplne jasno: nehodláme militarizovať Európsku úniu,“ upozornil Juncker. Na trvalom posilnení spolupráce v obrane, niekedy označovanom skratkou PESCO, sa štáty bloku zhodli vlani koncom roka po tom, čo po brexite padol roky trvajúci britský odpor voči obrannej kooperáciu krajín EÚ.

Väčšia úloha eura na medzinárodnej scéne

Spoločná európska mena by mala zohrávať väčšiu úlohu na medzinárodnej scéne, vyhlásil Juncker. Ešte do konca roka preto podľa neho komisia predloží príslušné návrhy, ktoré posilnia medzinárodné postavenie dvadsať rokov starej meny.

„Je absurdné, keď európske spoločnosti platia za európske lietadlá v dolároch miesto v eurách,“ podotkol Juncker. EÚ podľa neho tiež v dolároch platí asi 80 percent svojho dovozu energie, teda okolo 300 miliárd eur ročne cez to, že z USA mieria len asi dve percentá tohto importu. Euro sa podľa názoru predsedu Európskej komisie musí stať „tvárou novej, suverénnejšej Európy“. K tomu je potrebný pokrok pri posilňovaní európskej hospodárskej a menovej únie.

Juncker tiež v sledovanom výročnom prejave pred europarlamentom zopakoval názor Európskej komisie, že rozhovory o budúcom dlhodobom rozpočte bloku pre roky 2012 až 2027 by mali „v princípe“ skončiť na jar budúceho roka, teda ešte do májových volieb, ktoré určia zloženie budúceho Európskeho parlamentu. Kľúčovým termínom podľa neho bude neformálny summit bloku v rumunskom Sibiu, organizovaný šesť týždňov po brexitu a dva týždne pred eurovoľbami.

Rýchle rozhodnutia sú podľa neho potrebné v oblastiach, ako je podpora výmeny študentov či výskumníkov a malých firiem, ale aj zvyšovanie európskych obranných výdavkov či snaha o vyššiu investovaní v Afrike.

Ochrana pred zasahovaním do volieb

Európska komisia predstaví nové pravidlá, ktoré majú lepšie chrániť voľby v únii pred zásahmi cudzích krajín alebo súkromných subjektov. Juncker očakáva, že tieto návrhy rýchlo podporia šéfovia štátov a vlád krajín EÚ, ktorí sa budúci týždeň stretnú na neformálnom summite v rakúskom Salzburgu.

Komisia chce návrhmi zabezpečiť, aby voľby do europarlamentu v máji budúceho roka boli slobodné, spravodlivé a bezpečným spôsobom zorganizované.

Konkrétne kroky majú zabezpečiť väčšiu transparentnosť politickej inzercie na internete a nastaviť postihy za neoprávnené využívanie osobných údajov v snahe ovplyvniť výsledok volieb. Plány a odporúčania exekutívy EÚ, o ktorých už skôr tento mesiac s novinármi hovorila aj komisárka pre spravodlivosť Věra Jourová, sú reakciou na škandál so zneužitím osobných dát užívateľov Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica aj na množiace sa varovania ohľadom snáh Ruska ovplyvňovať výsledky volieb v iných krajinách.

Komisia tak štáty bloku nabáda na lepšiu spoluprácu pri odhaľovaní možných hrozieb a na uplatňovanie pravidiel ochrany osobných údajov. Krajiny by podľa EK mali presadzovať, aby politické strany a súvisiace nadácie a ďalšie organizácie transparentne zverejňovali svoje výdavky na internetové predvolebné kampane. Komisia tiež odporúča, aby si úrady, štáty i médiá zabezpečili dostatočnú ochranu pred kybernetickými útokmi.

Komisia chce, aby firmy mazali teroristickú propagandu do hodiny

Internetové firmy ako Google alebo Facebook by mali mať v EÚ povinnosť do hodiny zmazať zo svojich platforiem teroristickú propagandu, navrhuje Európska komisia. Komisia tiež navrhuje rozšíriť právomoci vznikajúcej Európskej prokuratúry (EPPO) tak, aby sa mohla zaoberať teroristickou problematikou.

„Musíme byť schopní stíhať teroristov aj cez hranice. Terorizmus hranice neuznáva,“ povedal Juncker. Nové opatrenia podľa neho umožnia tiež efektívnejšie zasahovať proti praniu špinavých peňazí.

Súčasťou návrhu, s ktorým by komisia mala prísť ešte dnes, je tiež jasná definícia toho, čo to vlastne teroristický obsah je. Ide napríklad o výzvy na páchanie teroristických útokov či dokonca návody na to, ako ho podniknúť, ale aj propagácia aktivít teroristickej skupiny.

Návrh, ktorým sa budú zaoberať členské štáty aj europarlament, ale obsahuje aj poistky pre situácie, keď bude nejaký obsah odstránený neoprávnene. Členské štáty by podľa názoru komisie mali nastaviť dostatočné pokuty, ak firma žiadosti polície alebo prokurátora o zmazanie teroristického obsahu zodpovedajúcim spôsobom nevyhovie. Ak sa to bude stávať opakovane, mohla by pokuta dosiahnuť až štyri percentá celosvetového obratu internetovej firmy, navrhuje komisia.

Exekutíva EÚ tiež navrhuje, aby sa terorizmom mohol zaoberať vznikajúci úrad európskeho prokurátora, teraz zameraný predovšetkým na poškodzovania finančných záujmov EÚ a cezhraničné daňové podvody. EPPO by podľa návrhu riadil a koordinoval vyšetrovanie terorizmu, ktoré sa dotkne viac štátov únie a teda aj niekoľkých rôznych policajných agentúr.

Potreba efektívnejšej ochrany vonkajšej hranice

Vonkajšie hranice Európskej únie potrebujú efektívnejšiu ochranu, uviedol Juncker. Komisia preto podľa neho navrhuje k roku 2020 navýšiť počty príslušníkov Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže na 10 000 ľudí.

Juncker tiež upozornil, že členské krajiny sa stále nezhodli na tom, ako solidárne v migračnej kríze spolupracovať. Bez takejto dohody podľa neho však nie je možné udržať schengenský priestor voľného pohybu.

Juncker v prejave o stave EÚ zdôraznil, že osobne je proti návratu hraníc v rámci EÚ. Šéf komisia vyzval súčasné rakúske predsedníctvo únie, aby prijalo „zásadné kroky“ na nájdenie vyváženej reformy spôsobu, ako únia rieši migračnú problematiku.

Komisia tiež navrhla posilnenie mandátu príslušných agentúr EÚ ako napríklad Európsky podporný a azylový úrad (EASO) tak, aby boli efektívnejšie pri vybavovaní žiadostí o azyl. Úrad by mal dokázať lepšie pomáhať členským krajinám, pri riešení žiadostí. Juncker oznámil aj zámer zmeniť pravidlá pre návraty tých, kto so žiadosťou neuspejú tak, aby vrátenie bolo rýchlejšie.

Migrácia bude významnou časťou rokovania neformálneho summitu EÚ v rakúskom Salzburgu na budúci týždeň. Krajiny bloku stále hlboko rozdeľuje otázka reformy takzvaného dublinského systému, teda spôsobu, ako únia rieši žiadosti o azyl. Už niekoľko predsedajúcich krajín neuspelo v snahe nájsť kompromis medzi tým, že časť krajín odmieta akokoľvek podobu povinného preberania migrantov odinakiaľ a iné, napríklad Taliansko, na takej forme vzájomnej solidarity medzi krajinami únie naopak trvajú.

Na summite v júni sa navyše štáty bloku dohodli – práve po tlaku Talianska – na zriadení „kontrolovaných stredísk“ na území EÚ, kam by boli odvážaní migranti zachránení v Stredozemnom mori. Plán sa však zatiaľ podľa diplomatov nepodarilo nejako podrobnejšie rozvinúť, žiadny štát napríklad také trvalé stredisko zriaďovať nechce. Podobne teraz stagnujú aj nápady na vznik analogicky fungujúcich „vyloďovacích platforiem“ v Afrike, na ktorých prácu by dozerali agentúry OSN.

Juncker mieni, že nie je možné riešiť „každú loď jednotlivo“, pretože nestačí „jednorazová solidarita“. V tejto veci je podľa neho naopak potreba „solidarita trvalá, teraz aj do budúcnosti“.

Predseda komisie, ktorá v minulých rokoch bola za prístup k riešeniu migračnej krízy opakovane kritizovaná, vo svojom poslednom vystúpení v europarlamente pred voľbami v roku 2019 zdôraznil, že snahy jeho tímu priniesli ovocie. „Príchod sa drasticky znížili – o 97 percent vo východnom Stredomorí a o 80 percent v centrálnom Stredomorí. Európske operácie prispeli od roku 2015 k záchrane 690 000 ľudí,“ vypočítal.

O niektorých otázkach diplomacie má EÚ rozhodovať väčšinou

Juncker presadzuje zásadnú zmenu spôsobu, akým členské krajiny rozhodujú o kľúčových otázkach v oblastiach, ako je zahraničná politika či dane. Miesto terajšieho jednomyseľného rozhodovania členských krajín v prejave navrhol v určitých otázkach prechod na kvalifikovanú väčšinu, kedy by časť štátov mohla byť so svojím názorom prehlasovaná.

„Nie je správne, keď môže jeden štát vydierať ďalší svojim postojom k obnove zbrojného embarga voči Bielorusku alebo, keď sú sankcie voči Venezuele o mesiace zdržané, pretože chýba jednomyseľnosť,“ vyhlásil Juncker.

Komisia preto podľa neho navrhuje, aby sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou používalo v konkrétnych oblastiach, ako sú otázky ľudských práv alebo civilné misie.

Afrika potrebuje rovnocenné partnerstvo

Európa musí oveľa viac investovať do vzťahov s Afrikou, vyhlásil Juncker. Afrika podľa neho nepotrebuje charitu, ale skutočné a rovnocenné partnerstvo, ktoré je tiež v záujme Európy samotnej.

„Musíme sa na náš vzťah prestať pozerať prizmou rozvojovej pomoci. Takýto prístup nie je len neadekvátny, je tiež ponižujúci,“ vyhlásil Juncker. Komisia preto navrhuje nový program, ktorý by mal v nasledujúcich piatich rokoch v Afrike pomôcť vzniku 10 miliónov pracovných miest.

Pre EÚ je spolupráca so štátmi Afriky už po niekoľko rokov rastúcou prioritou. Okrem iného tiež pre potrebu spoločne riešiť migračné prúdy smerujúce z afrických krajín cez Stredozemné more k európskym brehom.

Európska komisia podľa Junckera plánuje vytvoriť rámec, ktorý by do Afriky pritiahol výraznú mieru súkromných investícií. Už teraz existujúci plán vonkajších investícií EÚ pomohol nájsť okolo 44 miliárd eur zo súkromných i verejných zdrojov.

Investície by podľa Junckera mali mieriť tam, kde je to najviac potrebné. Únia tak chce do roku 2020 podporiť 35 000 afrických študentov a vedcov v rámci programu študentských výmen Erasmus. „V roku 2027 by to malo byť až 105 000,“ sľúbil Juncker.

Európa je pre Afriku tiež významným obchodným partnerom, do EÚ mieri 36 percent afrického obchodu, pripomenul šéf komisie vo svojom vystúpení.

„Verím, že by sme najrôznejšie euro-africké obchodné dohody mali rozvinúť v dohodu o voľnom obchode medzi oboma kontinentmi, ako ekonomické partnerstvo rovnocenných strán,“ dodal Juncker.