Šefčovič: Toptémou pre Nemecko je ďalší tranzit plynu cez Ukrajinu

, 30.05.2018 12:00

Peňazí z únie bude menej, európsku kasu okreše odchod Veľkej Británie. Európska komisia preto hľadá spôsob, ako umožniť krajinám finančnú flexibilitu, povedal v rozhovore pre Pravdu podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič. Ďalšou akútnou otázkou v únii sú podľa neho americké sankcie.

Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.
Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Ak sa komisii nepodarí odvrátiť hroziacu krízu, je pripravená zvážiť aj uvalenie ciel na niektoré americké produkty, vysvetľuje Šefčovič. Horúcou otázkou posledných týždňov je aj konečný verdikt o objeme plynu prepraveného cez ukrajinskú trasu. Šefčovič potvrdil, že sa uvažuje aj po dobudovaní plynovodu z Ruska do Nemecka na dne Baltiku o 40 miliardách kubických metrov ročne cez Ukrajinu. Na Slovensku rezonuje aj konečné rozhodnutie o tom, či a kedy sa ukončí ťažba hnedého uhlia v regióne hornej Nitry. Bane nemôžu podľa Šefčoviča donekonečna počítať s peniazmi zo štátnej kasy.

Slovenský veľvyslanec pre energetiku Pavol Hamžík povedal v rozhovore pre denník Pravda, že cez Ukrajinu pôjde ďalej minimálne 40 miliárd kubických metrov ročne. Aký objem je v hre?

To číslo musí byť výsledkom rokovaní. Uvidíme, na akom čísle sa zhodneme. Uvažuje sa o tých 40 miliardách kubických metrov ročne, čo experti považujú za absolútne minimum. Minulý rok prepravila Ukrajina 97 miliárd kubických metrov plynu. Ukázala, že sa to dá, a zvládla sa veľmi ťažká zima. A to napriek tomu, že Ukrajina prechádza náročným obdobím. Rokovania o tejto téme budú určite veľmi náročné. V tejto fáze je pre mňa najdôležitejšie, že nová nemecká vláda sa ústretovo postavila k mojim snahám, aby sme túto situáciu riešili na trojstranovej úrovni. Doteraz, keď sme mali nejakú krízovú situáciu, väčšinou pred zimným obdobím, vždy to zabralo. Stretli sme sa Rusko, Ukrajina a Európska komisia, pozvali sme dve kľúčové firmy Gazprom a Naftogaz. Niekedy neskoro nad ránom, niekedy po niekoľkých dňoch, no vždy sme našli riešenie problémov, ktoré nás trápili. Myslím si, že tento osvedčený formát je potrebné využiť aj teraz. No na to, aby sme sa do tejto fázy dostali, je to potrebné politicky naštartovať.

Rozumiem tomu, že krajiny volajú po väčšej flexibilite pri čerpaní, keďže prostriedkov bude menej.
Maroš Šefčovič

V akom štádiu sme teraz?

Keď som mal možnosť rozprávať sa s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou pred pár týždňami v Hannoveri a aj keď som bol na oficiálnej návšteve v Berlíne, tak to bola téma číslo jeden. Záujem Nemecka pomôcť vyriešiť problém s tranzitom z Ukrajiny je zrejmý. Len čo sa naštartuje tento proces, bude tam niekoľko kľúčových otázok.

Akých?

Sú dve základné otázky – aký bude spomínaný objem a na ako dlho budeme schopní ho garantovať. Takýto dlhodobý kontrakt je dôležitý aj preto, že do procesu budú môcť vstúpiť európske firmy a vytvoriť európske konzorcium, ktoré by tranzit manažovalo. S tým súhlasila aj ukrajinská strana. Vnímajú to ako niečo, čo by sprofesionalizovalo jeho fungovanie, aby sa do prípadných opráv, ktoré sú na takomto plynovode vždy potrebné, ľahšie získavali prostriedky z Európskej investičnej banky či medzinárodných finančných inštitúcií. To, ako bude zazmluvnený objem, určí komerčnú udržateľnosť celého procesu. To bude kľúčové pre budúcnosť tranzitu.

Čo ešte zaváži?

Dôležité sú aj ďalšie otázky ako výška prepravných poplatkov, európske pravidlá pre fungovanie prepravcu, ktoré bude musieť dodržiavať. Toto sa bude riešiť na politickej úrovni, ale aj na úrovni firiem. Ak by išlo o dlhodobé zazmluvnenie, ovplyvnilo by to aj podmienky prepravy. Z ukrajinskej strany som bol ubezpečený, že ich filozofia bude "čím väčší objem, tým nižšie tarifné poplatky“. S tým pôjdu do rokovaní.

Čiže niečo také, že by Ukrajina bola obídená, je už zažehnané?

Pozícia Nemecka je veľmi jasná. Berlín cíti, že vynechanie Ukrajiny z tranzitu ruského plynu do Európy spôsobuje veľké politické napätie v rámci únie. Problém s tým majú krajiny v strednej a vo východnej Európe, pobaltské krajiny a nervózni sú aj severania. Teda viac ako polovica členských krajín únie. Pokiaľ ide o tranzit z Ukrajiny, všetky členské krajiny si uvedomujú, že sa musíme maximálne snažiť ho zachovať. Nemôžeme totiž z jednej strany poskytovať Ukrajine finančné prostriedky na reformy a z druhej strany sa prizerať, ako jeden z najdôležitejších podnikov a jedna z hlavných ekonomických aktivít zanikne a my budeme príčina.

A čo situácia mimo únie, napríklad ruské riziká?

Na aprílovom zasadnutí NATO bolo jednoznačne cítiť, že musíme urobiť maximum pre to, aby bol tranzit zachovaný. Myslím, že to bolo aj posolstvo, ktoré nemecká kancelárka tlmočila ruskému prezidentovi na stretnutí minulý piatok v Soči. Zachytil som aj povzbudivé vyjadrenia ruského ministra zahraničných vecí k tejto téme. Preto dúfam, že sa nám podarí politický reštart, aby sme sa dostali k trojstranným politickým rokovaniam. Ak by sa nám podarilo vyriešiť otázku tranzitu, zmizlo by veľmi veľa politického napätia.

Hrozba sankcií je tu však aj zo strany USA.

Momentálne sme vo veľmi zložitých vzťahoch so Spojenými štátmi. Boríme sa s ich odstúpením od jadrovej dohody s Iránom, tiež je tu hrozba zavedenia ciel na európsku oceľ a hliník, ako aj hrozba uvalenia sankcií na tie firmy, ktoré pokračujú v podnikaní v Iráne. To je pre Európsku úniu neprijateľné. Jednak preto, že dohodu s Iránom sme podpisovali spoločne, bola potvrdená OSN, čiže je to medzinárodne záväzný dokument posvätený najvyššou inštanciou. Jednostranné odstúpenie od takejto dohody, jednostranné odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody, spochybnenie fungovania svetovej obchodnej organizácie vyvoláva veľké napätie v transatlantických vzťahoch. Európska komisia predstavila návrh, v ktorom chceme chrániť naše firmy, čo by mohli byť takýmito sankciami ohrozované. Inšpiráciu sme čerpali zo súboru opatrení, ktoré boli prijaté, keď bolo uvalené embargo na Kubu, kde vtedy už fungovali európske firmy. To je tá zložitosť sankčného systému, zložitosť americko-európskych vzťahov. A keďže Európska komisia zodpovedá za vonkajší obchod a vzťahy, tak urobí maximum, aby sme odvrátili hroziacu krízu. No ak sa nám to nepodarí, budeme musieť uvažovať o uvalení ciel na niektoré americké produkty a hľadať spôsoby, ako chrániť európske firmy.

Pre EÚ sa momentálne tvorí nový 7-ročný rozpočet, ktorý sa po roku 2021 stenčí. Niektoré krajiny volajú po možnosti presúvať financie podľa svojich priorít. Bude to možné?

Chceli by sme čo najskôr získať súhlas členských krajín s rozpočtom na ďalšie sedemročné obdobie. Možno ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu. Vidíme totiž, ako teraz trpí čerpanie európskych prostriedkov. S touto finančnou perspektívou sme totiž začali neskoro, lebo sme o nej rokovali 29 mesiacov. Teraz treba hľadať rýchlejšie riešenia a nečakať až na nemecké predsedníctvo, aby sme sa dohodli. Druhým faktom je, že peňazí je menej a aj štruktúra je iná. Kapitoly ako poľnohospodárstvo a kohézia sa z vyše 80 percent celkového rozpočtu dostávajú na dve tretiny – teda 66 percent. Zvyšná tretina patrí novým prioritám. Posilniť sa má ochrana vonkajších hraníc a program pre vedu a výskum. Rozumiem tomu, že krajiny volajú po väčšej flexibilite pri čerpaní, keďže prostriedkov bude menej. Momentálne preto pripravujeme súbor opatrení, ktoré majú finančnú perspektívu sprevádzať. Znižujeme ich počet z takmer 60 na menej ako 40 a vo finančných nariadeniach sa snažíme finančnú flexibilitu umožniť. Dobré bude mať návrhy od konkrétnych krajín, vedieť, čo im prekáža, kde ich to brzdí a čo je komplikované, aby sa prostriedky dali čerpať jednoduchšie.

Čo bude dôležité pre Slovensko?

Musíme sa naučiť dve veci. Po prvé, že rozpočet na vedu a výskum bude vyše 100 miliárd eur a ak Slovensko nechce byť čistým prispievateľom do tohto obrovského programu, musí byť schopné vyčerpať minimálne jednu miliardu eur. To je ďaleko za hranicou toho, čo čerpáme dnes. Musíme sa naučiť – univerzity a aj inovatívne podniky – čerpať prostriedky z programov na podporu vedy a výskumu. Druhé posolstvo je, že sú tam programy ako LIFE a ďalšie, ktoré podporujú energetickú efektívnosť alebo iné projekty, o ktoré sa Slovensko bude musieť uchádzať v súťaži s ostatnými členskými krajinami. Alebo zháňať hybridné financovanie zo strany Európskej investičnej banky. Na to však potrebujeme vytvoriť investičnú platformu, ktorej súčasťou by mohli byť aj slovenské banky a ktorá by pákovým efektom mohla pritiahnuť na Slovensko viac peňazí z EIB a privátneho sektora.

„Nikto nechce baníkom ublížiť,“ hovorí...
„Nikto nechce baníkom ublížiť,“ hovorí eurokomisár pre energetiku Maroš Šefčovič. Podľa neho však treba hľadať konštruktívne riešenia pre ich ďalšie uplatnenie.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Ako to funguje?

Španielsko v súčasnom období popri rozpočte Európskej únie dokáže cez takúto finančnú platformu získavať do svojej ekonomiky každý rok 10 až 14 miliárd eur. A Európska investičná banka pri tom zohráva podstatnú úlohu. Dôležité pre Slovensko je nastaviť lepšie toky a založiť finančnú platformu. Toto je dôležité bez ohľadu na to, ako dopadne finančná perspektíva a čo rozhodne o tom, ako sa bude Slovensku dariť v získavaní európskych prostriedkov.

Na Slovensku sa zostruje situácia okolo regiónu hornej Nitry a ukončenia ťažby domáceho uhlia. Podľa analýzy európskeho výskumného centra padol ako prvý dátum pre zatvorenie baní rok 2023. Myslíte si, že je to reálny termín?

Pri stretnutí v regióne sme sa s kľúčovými aktérmi dohodli, že logiku tohto procesu obrátime. Chceme jednoznačne ukázať regiónu, že nemá mať obavy z budúcnosti, lebo vieme zagarantovať viac pracovných miest, ako momentálne zabezpečujú bane. A vieme vymyslieť niečo, čo bude atraktívnejšie pre ľudí z regiónu hornej Nitry. Momentálne sme vo fáze, keď sa vyhodnocujú prvé návrhy projektu. Tie boli zaslané šéfovi Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslavovi Baškovi a podpredsedovi vlády Richardovi Rašimu. Dohodli sme sa aj s ministrom hospodárstva Petrom Žigom, že si prejdeme zoznam projektov. Mojou ambíciou je navštíviť región do leta ešte raz, tak ako sme to sľúbili. Tam by sme mohli spoločne vyhodnotiť, kam sme sa v príprave projektov dostali. A tiež to, či ide naozaj o projekty, ktoré región potrebuje a podporuje. Tiež musíme rozbehnúť intenzívne prácu na tom, ako ich odfinancovať. Teda ako využiť flexibilitu, ktorú Európska komisia ponúka v realokáciách. Pričom niektoré prostriedky sa dajú vyčerpať skôr, alebo je možné načrieť do horizontálnych programov, ktoré Slovensko dosiaľ príliš nevyužívalo, napríklad Európsky stabilizačný a globalizačný fond. Ďalšie procesy sa odvíjajú od energetickej bezpečnosti. Teda od toho, kedy sa dostavia energetický uzol Bystričany.

Tam sa hovorí o roku 2021 či 2022.

Jedna vec však je, že sa to postaví, no druhá, že sa to musí určitú dobu testovať. Bude veľmi dôležité, aby sme vedeli garantovať energetickú bezpečnosť. Dôležitá v celom procese je aj diskusia s Európskou komisiou a generálnym riaditeľstvom pre konkurencieschop­nosť o tom, ako naďalej fungovať aj bez podpory, ktorú slovenská vláda poskytuje elektrárňam a tie zase baniam. Bol by som veľmi rád, keby sme mohli pokračovať v tej sekvencii, že najprv budeme prezentovať ľuďom v regióne, čo vieme pre nich urobiť a že sa nemusia báť budúcnosti, a až potom sa vysporiadať s otázkou energetickej bezpečnosti a štátnej podpory.

Na hornej Nitre vieme zagarantovať viac pracovných miest, ako momentálne zabezpečujú bane.
Maroš Šefčovič

Aké sú hlavné otázky riešenia?

Hlavnou prioritou je cestná infraštruktúra, poprepájanie tradičných banských miest s okolím. Druhým veľkým záujmom je zváženie priemyselného parku, ktorý by mohol pritiahnuť ďalších investorov. Tretia myšlienka, ktorá sa mi veľmi páči, lebo spája v sebe minulosť, súčasnosť a budúcnosť regiónu, je projekt GA Drilling. Mali sme možnosť stretnúť sa s predstaviteľmi tejto firmy. Oslovilo ma, že chce nadviazať na zručnosti, ktoré sa v regióne desaťročia budovali, na technické schopnosti, ktoré tamojší pracovníci, čo roky riešili raziace práce, majú. Práve takéto zručnosti firma GA Drilling potrebuje. Takto by mohlo vzniknúť niečo ako pri konverzii uhoľného regiónu v Genk neďaleko Bruselu. Tam tiež na platforme bývalých baní vzniklo vedecko-priemyselné centrum, ktoré zamestnáva viac ľudí, ako predtým zamestnávali tamojšie bane. To by bol úspešný scenár aj pre Slovensko.

Baníci však spisujú petíciu. A hovoria, že je tam toľko uhlia, že môžu ťažiť do roku 2033 až 2036. Kedy je podľa vás reálny termín na zatvorenie baní?

Dúfam, že ešte v tomto roku sa dohodneme na tých alternatívach pre tento región a budeme mať aj jasno ohľadne finančných parametrov. Keď sa pozrieme do Európy, vidíme, že aj ďalšie uhoľné regióny prechádzajú podobným procesom. V Európe je ich 41 v 12 krajinách. Musím povedať, že ani jeden z nich nerieši rozšírenie prevádzky. Skôr hľadajú spôsob, ako zabezpečiť čo najhladšiu transformáciu na nový spôsob a pracovné miesta, aby tradične uhoľné regióny netrpeli náročnou transformáciou, ktorá momentálne prebieha. Nie je totiž možné donekonečna počítať s tým, že takéto podnikanie bude možné podporovať len zo strany štátneho rozpočtu. Najlepšie pre tento región bude nasmerovať tvorivú energiu do hľadania alternatív pre možné podnikanie a ekonomické činnosti pre ľudí v regióne. A tiež reagovať na požiadavky tamojších ľudí ohľadne znečistenia ovzdušia a životného prostredia, ktoré rezonujú stále viac.

Takže napríklad rok 2025 by už bol reálny?

Viem, že by ste chceli konkrétny dátum, ale ja vám ho naozaj neviem dnes povedať.

Na kom stojí rozhodnutie o tom, že toto je ten termín?

Rozhodnutie sa bude hľadať v trojuholníku predstaviteľov regiónu vrátane baníkov, slovenskej vlády a Európskej komisie. My traja sa musíme dohodnúť. Veľa bude závisieť od miest v regióne hornej Nitry, aby nám povedali, čo potrebujú, aby sa nevytváralo nejaké sociálne napätie a obavy z budúcnosti.

Sú aj v iných uhoľných regiónoch snahy zachovať bane alebo to prijímajú pozitívnejšie?

Každý región je iný. No v tých šiestich krajinách, čo sa dosiaľ prihlásili, sú jednoznačne na strane alternatív k baníctvu. A skôr riešia to, čo im môžeme zabezpečiť a ponúknuť. Napríklad Katoviciach v Sliezsku, kde som bol na rokovaní v parlamente, ma samotný maršálek regiónu poprosil o pomoc pri hľadaní alternatívy. Mladí ľudia totiž z regiónu odchádzajú, lebo si tam nevedia nájsť prácu, ich malé deti majú respiračné choroby, tamojší obyvatelia sa obávajú, že ich budúcnosť nebude môcť byť spojená s mestom, kde sa narodili. Poliaci sú v tomto rýchli a pragmatickí. V najbližších týždňoch by mali prezentovať konkrétne projekty a sme už vo fáze hľadania, čo z ktorého fondu presmerovať. Poľsko už uzavrelo niekoľko baní, pričom práve Poliaci reprezentujú európske baníctvo. No chápu, že nie je možné tento biznis postaviť na štátnej podpore. Preto hľadajú alternatívy, kde vedia a môžu získať podporu.

Prečo je podľa vás situácia na Slovensku iná?

Je to veľmi hrdé povolanie. S baníctvom je na Slovensku spojená tradícia, často celé rodiny pracujú v tomto odvetví. Je tam aj silná obava z budúcnosti. Ide o tradície, ktoré sa v regióne desaťročia budovali a rozumiem tomu, že vnímajú veľmi citlivo ukončenie jednej éry a začiatok druhej. Tiež hľadajú možnosti, ako to prechodné obdobie čo najlepšie zvládnuť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#uhoľné bane #tranzit plynu #Nord Stream 2 #Maroš Šefčovič #Európska komisia pre energetickú úniu #baníctvo na Hornej Nitre
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk