Eurokomisár Maroš Šefčovič: Veríme, že rozpočtový návrh je realistický a únosný

08.05.2018 20:00

Počas mája prichádza Európska komisia s dvoma silnými, do budúcnosti orientovanými návrhmi. Prvý z nich – návrh viacročného finančného rámca pre roky 2021 až 2027 – štartuje tradične náročné rokovania členských štátov o podobu a rozdelenie "koláča" po tom, ako z EÚ odíde jeden z hlavných prispievateľov, Veľká Británia. S eurokomisárom Marošom Šefčovičom sme sa zhovárali o návrhu budúceho sedemročného rozpočtu EÚ aj o pripravovanom balíku k mobilite budúcnosti.

Eurokomisár Maroš Šefčovič.
Eurokomisár Maroš Šefčovič.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SITA/AP, Lukasz Kobus

Ako vyzerá zákulisie príprav takého dôležitého návrhu, akým je sedemročný rozpočet únie?

Odľahčene povedané, ide o veľa šálok kávy a o hodiny interných diskusií. Hoci za prípravu konečného legislatívneho návrhu zodpovedá môj kolega, komisár Günther Oettinger, všetci máme čo povedať. Už vlani na jeseň sme sa začali pravidelne schádzať vo formáte podpredsedov komisie. A tento rok pribudli bilaterálne rokovania komisára Oettingera s ostatnými kolegami. Je to prirodzené, keďže hovoríme o financovaní únie po väčšinu budúcej dekády. Vyžaduje si to značnú dávku vízie, ako aj kvalitné odhady a prepočty.

Pôjde o prvý rozpočet pre úniu v 27-člennej zostave. Odchod Veľkej Británie ako čistého prispievateľa nepochybne zabolí.

Naozaj bolo potrebné vysporiadať sa s výpadkom finančného príspevku Veľkej Británie. Tou druhou výzvou je potreba nájsť rovnováhu medzi existujúcimi a novými prioritami, pričom na všetko treba nájsť zdroje. Navrhujeme, aby sa nové priority financovali najmä z dodatočných odvodov členských štátov. Ak chcete, z „nových“ peňazí. Výpadok po Veľkej Británii chceme vykryť kombináciou „nových“ peňazí s úsporami v rámci existujúcich programov. Čitateľ si už určite zrátal, že po novom by tak členské štáty mali odvádzať do rozpočtu únie o čosi viac. Inými slovami, prekračujeme to magické a tak trochu umelé jedno percento európskeho HDP. Veríme, že náš návrh je realistický a únosný.

Paradoxne, napriek týmto vyšším odvodom sa očakávajú škrty v takých politikách ako kohézia alebo poľnohospodár­stvo. Prečo?

Pretože čelíme aj viacerým novým výzvam a nič nie je zadarmo. Dám dva veľmi konkrétne príklady. Súčasný 13-miliardový balík na manažovanie vonkajších hraníc a migračných či utečeneckých tokov by mal významne narásť, vďaka čomu by sme citeľne posilnili Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, FRONTEX. Obdobným príkladom je posilnenie Európskej policajnej agentúry EUROPOL alebo Európskeho obranného fondu, ktorý má podporiť inovácie a konkurencieschop­nosť obranného priemyslu naprieč úniou.

Slovensko už naznačilo, že si vie predstaviť vyššie odvody do rozpočtu EÚ, a zároveň pripúšťa, že dostaneme menej. Čo to znamená pre našu čistú pozíciu a čo napríklad pre kohéznu politiku, na ktorú sa regióny spoliehajú?

Slovensko stále zostane v pluse, a to aj napriek tomu, že naše odvody do rozpočtu únie postupne narastajú. Tento nárast súvisí s tým, ako sa darí našej ekonomike, čo je samo osebe dobrá správa. Pokiaľ ide o kohéziu, celková obálka – a teraz mám na mysli pre všetky členské štáty – sa zmenší, hoci časť tohto poklesu „zneutralizuje“ odchod Veľkej Británie, ktorá z nej takisto čerpala. Národné obálky budú závisieť od nastavenia takzvaných alokačných kritérií, kde by sa kľúčové kritérium HDP na hlavu malo doplniť o ďalšie ako napríklad demografia, nezamestnanosť, chudoba, vzdelávanie či migrácia. Netreba za tým hľadať nič iné ako „zrkadlo“, ktoré presnejšie odráža situáciu a problémy jednotlivých regiónov. Ja však jednoznačne poukazujem na to, že zavedenie nových alokačných kritérií nesmie vyústiť do drastických zmien vo finančnej pozícii jednotlivých krajín a jednotlivých regiónov. Nesmieme zabudnúť na primárnu úlohu kohézie – vyrovnávanie ekonomických rozdielov – a rozpočtový návrh nesmie deliť krajiny na víťazov a porazených.

Eurokomisár Maroš Šefčovič komisárom pre...
Eurokomisár Maroš Šefčovič komisárom pre rozpočet EÚ Günterom Oettingerom (v strede).
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SITA/AP, Daniel Hermann

Veľkú pozornosť na seba strhla aj takzvaná kondicionalita, čiže podmienenosť čerpania eurofondov dodržiavaním princípov právneho štátu. Je to trest za to, čo sa deje u našich severných a južných susedov?

Tlak na takéto prepojenie prišiel zo strany niektorých čistých platcov do rozpočtu únie – áno, netajím, že v reakcii na dianie v krajinách, ktoré spomínate. Z môjho pohľadu však bolo od začiatku kľúčové, aby sme nevytvorili takpovediac bič len na strednú a východnú Európu. Musí ísť o nástroj, ktorý by sa v prípade potreby mohol uplatniť na všetky krajiny a všetky fondy. Ako sa však vraví, diabol je v detaile. V konečnom dôsledku bude záležať, kto bude hodnotiť potenciálnych „vinníkov“ a ako sa bude o prípadnom pozastavení fondov rozhodovať. Tu očakávam zdĺhavé diskusie medzi členskými štátmi.

V minulosti bol pre Slovensko dôležitý aj príspevok únie na odstavenie Jaslovských Bohuníc. Dostaneme ho aj po roku 2020?

Aj z úrovne môjho kabinetu sa podarilo presadiť, že Slovensko opäť figuruje v príslušnom návrhu a že štartovacia suma nie je ani zďaleka marginálna. V rámci ďalších rokovaní členských štátov sa môže podariť túto čiastku ešte zvýšiť.

Čo považujete za prelomové v rámci vášho portfólia Energetickej únie?

Pomerne dosť sme diskutovali o tom, aké percento rozpočtu prepojiť s klimatickými politikami, pričom ja som presadzoval navýšenie súčasných 20 percent. Klíma už dávno nie je téma hŕstky horlivcov. Ide o enormný impulz pre modernizáciu našich ekonomík, a to až taký silný, že čisté technológie menia „tvár“ jednotlivých sektorov a zamestnávajú už deväť miliónov Európanov. Otázka teda stojí tak, či chceme byť lídrom – ak budem úplne konkrétny – napríklad v automobilovom priemysle cez elektromobilitu.

Eurokomisár Maroš Šefčovič s nemeckým ministrom...
Eurokomisár Maroš Šefčovič s nemeckým ministrom Petrom Altmaierom.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Reuters, MICHELE TANTUSSI

Ako konkrétne môže pomôcť rozpočet únie?

Významne. Odporúčam tri prírastky do slovnej zásoby. Nový investičný fond InvestEU, ktorý je postavený na mobilizácii súkromných prostriedkov. Connecting Europe Facility, ktorý podporuje prieniky medzi dopravnou, energetickou a digitálnou infraštruktúrou. A program Horizont Európa orientovaný na výskum a inovácie.

Spomínajúc automobilový priemysel, onedlho predstavíte aj nový balík pre oblasť mobility. O čom bude?

Vôbec prvýkrát navrhneme emisné štandardy pre nákladné autá. Máme čo doháňať za Spojenými štátmi, Kanadou, Japonskom a Čínou, pretože modernejšie technológie – ktoré Európa, mimochodom, vyváža, no sama nezavádza – znamenajú nielen čistejšie ovzdušie, ale aj nižšiu energetickú spotrebu, nižšie náklady a lepšiu pozíciu voči konkurencii. Rovnako prvýkrát prídeme s celoeurópskou stratégiou pre autonómne a vzájomne prepojené, komunikujúce vozidlá. V spojení s pokrokom, ktorý zaznamenáva navigácia cez Galileo – čoskoro by malo ísť o 20-centimetrovú presnosť – smerujeme k prielomu aj v tejto oblasti. No a do tretice predstavíme aj strategický akčný plán, ktorý nás posunie ďalej v rámci Európskej aliancie pre batérie.

Maroš Šefčovič pri podpise pôžičky EIB pre...
Maroš Šefčovič pri podpise pôžičky EIB pre “batériový” projekt vo Švédsku.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SITA/AP, Lukasz Kobus

Na túto tému ste nedávno rokovali aj s ministrami novej nemeckej vlády, ktorá zahrnula batérie aj do svojej koaličnej dohody. Postaví sa tu Európa na vlastné nohy a prekonáme závislosť od Ázie?

V tamojšej vláde a osobitne v ministrovi hospodárstva a energetiky Petrovi Altmairovi som našiel silného spojenca. Nemecko je automobilová veľmoc a ak ňou chce zostať, Európa musí byť lídrom vo výrobe tejto strategickej technológie. Opak by znamenal vzdať sa potenciálne 250-miliardového obratu ročne v prospech Ázie. Myslím si, že máme všetky predpoklady na úspech a tiež prvé lastovičky. Najďalej je Švédsko, ale silný ťah na bránu vidím aj v Nemecku či Francúzsku. Rovnako prirodzené by bolo zapojenie sa zo strany Slovenska.

Maroš Šefčovič vedie rokovanie Európskej...
Maroš Šefčovič vedie rokovanie Európskej aliancie pre batérie.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SITA/AP, Mauro Bottaro

Nadväzujúce rozpočtové návrhy pre jednotlivé sektory, napr.:

  • 29.5. Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond
  • 30.5. Európsky sociálny fond, Globalizačný fond, Erasmus +
  • 31.5. Programy pre Hospodársku a menovú úniu ako Program na podporu reforiem
  • 1.6. Spoločná poľnohospodárska politika, Program LIFE
  • 6.6. InvestEU, Connecting Europe Facility, Digitálna Európa, Vesmír
  • 7.6. Výskum a inovácie ako Horizont Európa, ITER, Euratom
  • 8.6. Programy pre jednotný trh
  • 12.6. Migrácia, Manažovanie hraníc
  • 13.6. Európsky obranný fond, Bezpečnosť, Zabezpečenie jadrových elektrární
  • 14.6. Susedstvo a vonkajšie vzťahy vrátane Predvstupovej po­moci
Pozn.: rozhovor vznikol 24. apríla, t.j. pred schválením finálnej podoby rozpočtového návrhu.

Súťaž ku Dňu Európy

Chcete vyhrať 100 € či plecniak plný darčekov?

Pošlite nám správnu odpoveď ako SMS a vyhrajte!

Súťažná otázka: Kedy si pripomíname Deň Európy?

  1. 7. mája
  2. 8. mája
  3. 9. mája

Správnu odpoveď zašlite do 14. 5. 2018 do 24.00 formou SMS na číslo 6663 v tvare: PRAVDA (medzera) správna odpoveď v tvare A, B alebo C (medzera) meno a priezvisko.

Jeden výherca získa 100 euro, ďalší piati získajú plecniak s darčekovými predmetmi.

Výhercov budeme kontaktovať telefonicky. Cena spätnej SMS je 0.50 € s DPH. Službu technicky zabezpečuje A SMS, s.r.o.

Mená výhercov zverejníme 18. mája v denníku Pravda i na webe pravda.sk

Súťaž pripravil denník Pravda v spolupráci so zastúpením Európskej komisie na Slovensku

Výhercovia

100 € získava Emil Labišák, Košice. Plecniaky s darčekmi vyhrávajú: Magdaléna Piatkowska, Bratislava, Dominik Galgóci, Pezinok, Stanislav Behúl, Križovany nad Dudváhom, Pavol Pagáč, Považská Bystrica, Mária Mrvová, Galanta

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Maroš Šefčovič #Slovensko v Európskej únii
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk