Sankcie zahŕňajú zákaz cestovania po Európskej únii pre 82 osôb a zmrazenie ich majetku, táto sankcia sa týka aj jednej právnickej osoby. Ďalej tiež platí zákaz dovážať do Iránu tovar, ktorý by sa mohol použiť na represie, a zariadenia na monitorovanie telekomunikačných sietí. Tieto sankcie voči Teheránu prvýkrát zaviedli už v roku 2011, uvádza sa vo vyhlásení členských krajín Európskej únie.
Časť sankcií voči Iránu bola už v roku 2016 zrušená po tom, čo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) dospela k záveru, že Teherán splnil všetky požiadavky dohody s veľmocami z roku 2015 ohľadne svojho jadrového programu.
Irán vtedy dohodu o obmedzení svojho jadrového programu uzavrel so šiestimi veľmocami (Francúzsko, Británia, USA, Rusko, Čína a Nemecko). Zaviazal sa k vyradeniu časti centrifúg na obohacovanie uránu, k vyvezeniu väčšiny už obohateného uránu, k prestavbe niektorých svojich zariadení na výskumné pracoviská a k prestavbe ťažkovodného reaktora v Araku.
Pred mesiacom sa však objavili informácie, že Británia, Francúzsko a Nemecko navrhujú opäť nové sankcie voči Teheránu kvôli iránskemu balistickému programu a úlohe krajiny v sýrskej vojne, kde podporuje režim prezidenta Assada.