Ak sa má dospieť k reforme azylovej politiky v EÚ, bolo by podľa ministra zmysluplné najskôr riešiť iné témy, ako sú spoločné pravidlá azylového konania a podmienky pre prijímanie utečencov.
De Maizière nejednoznačne odpovedal na otázku, či by Nemecko súhlasilo aj s takou reformou systému prijímania utečencov, ktorá by nepredpokladala ich prerozdeľovanie na základe kvót, a to ani pri veľkej utečeneckej vlne. „O tom by sme potom rozhodovali na konci rokovania,“ nechal minister otázku otvorenú.
Kvôli sporu o prípadnom novom nastavení kvót na prerozdeľovanie utečencov v EÚ sa plánovaná reforma úniovej azylovej politiky od roku 2016 nehýbe z miesta. V spore ide predovšetkým o otázku, ako možno do budúcna v prípade ďalšej utečenecké krízy uľahčiť obzvlášť zasiahnutým štátom.
Európska komisia a krajiny ako Nemecko sú v zásade za to, aby aspoň pri veľmi silnom príleve utečencov bol uplatňovaný princíp prerozdeľovania, vrátane povinného prijímania utečencov.
Akékoľvek vynútené prijímanie utečencov však odmietajú Poľsko, Maďarsko a Česko, pripomenula agentúra DPA. Podporu im naposledy vyslovil nový rakúsky kancelár Sebastian Kurz. Ten povedal, že sa takémuto prístupu bránia nielen niektoré členské štáty EÚ, ale tiež samotní utečenci nie sú ochotní ísť do krajín, ako sú Bulharsko, Rumunsko alebo Poľsko.
Ministri vnútra z krajín EÚ v Sofii rokujú o otázkach migrácie a azylovej politiky, ale aj o ochrane hraníc a bezpečnosti.
Kvóty nie sú dobrá vec, myslí si Kaliňák
Slovenskú minister vnútra Robert Kaliňák dnes v Sofii podľa DPA povedal, že „kvóty nie sú dobrá vec“ a treba vymyslieť niečo iné. Ako by ale malo vyzerať riešenie bez povinnosti prijímania azylantov, však nespresnil.
Súčasný dublinský systém predpokladá, že azylové konanie má začať v zásade každá krajina, v ktorej utečenec prvýkrát o azyl požiadal alebo v ktorej preukázateľne prvýkrát vstúpil na územie EÚ. V poslednej utečeneckej kríze sa ale Dublinské nariadenie ukázalo ako neuplatniteľné, pretože krajiny ako Grécko nedokázali masový príliv pribrzdiť a migranti potom mohli pokračovať do ďalších krajín EÚ vrátane Nemecka.
Luxemburský minister zahraničia Jean Asselborn v Sofii povedal, že systém funguje len vtedy, keď existuje aj prerozdeľovanie. Podľa neho v krízových časoch nemôže všetka ťarcha spočívať na krajinách z vonkajších hraníc EÚ.
„Tu nejde o utečeneckú problematiku. Ide o solidaritu v rámci Európskej únie,“ vyhlásil Asselborn. Celoeurópska utečenecké politika podľa neho musí byť v záujme všetkých krajín. „Ak to nepochopíme, utopíme sa v tom,“ dodal Asselborn.