Kam privedie európsky motor úniu?

Európske krajiny čakajú hlboké reformy. Ich cieľom je zjednotiť a posilniť postavenie hospodárstva eurozóny aj po odchode Veľkej Británie z Európskej únie. Nemeckí a francúzski ekonómovia našli spoločnú reč v tom, čo krajiny, kde sa platí eurom, potrebujú, aby odolali ďalším finančným krízam a zjednotili celoeurópsky trh.

, 25.01.2018 09:00
debata (20)

Rozsiahle reformy majú pomôcť k tomu, aby krajiny so spoločnou menou euro lepšie čelili výzvam v kritických obdobiach a nelátali ich čiastkovými riešeniami, ako to bolo počas poslednej finančnej krízy. Tá stiahla ku dnu Grécko či Cyprus. Veľké problémy mali aj silní hráči ako Taliansko alebo Španielsko a pomáhať im nakoniec muselo aj malé Slovensko.

Rozsiahle zmeny majú vytvoriť základný rámec fungovania „reformovanej“ eurozóny. Strategické zmeny z dielne nemeckých a francúzskych ekonómov sa dotknú správy verejných financií, fungovania bánk či záchranných fondov. Nové pravidlá sa však nakoniec dotknú každého občana Európskej únie. Napríklad krajina a jej obyvatelia s vysoko nadmerným dlhom už nebudú môcť očakávať, že by ich z finančného bahna ťahalo ďalších 18 členských krajín eurozóny.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a... Foto: Reuters, CHRISTOPHE PETIT
Angela Merkelová, Emmanuel Macron Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron spoločne podporili prestavbu fungovania eurozóny.

„Reformy v eurozóne sú urgentné, ak má menová únia splniť svoj prísľub prosperity,“ píše sa v správe odborníkov z Nemecka a Francúzska. Väčšina ekonómov sa zhoduje, že nie je vhodnejší čas na presadenie reforiem ako obdobie ekonomického rastu a poklesu miery nezamestnanosti, ktorá aj na Slovenskú vytrvalo klesá k historickým minimám.

Peniaze v bankách majú byť chránené

Rokovať o rozsiahlych reformách v rámci eurozóny aj Európskej únie sa začne na jar. Po pokroku v debatách o novej nemeckej vláde sa očakáva, že tieto rokovania povedú francúzsky premiér Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Ich vzájomná dohoda je kľúčová, aby sa tieto rozsiahle reformy posunuli dopredu.

Nemecko tradične presadzuje fiškálnu disciplínu. Teda, aby štáty hospodárili s vyrovnaným alebo miernym schodkom rozpočtu menším ako 3 percentá výkonu ekonomiky (HDP). Francúzi zase zdôrazňujú potrebu prerozdeľovania rizík, aby na zlé hospodárenie jednej krajiny nedoplácali niektoré ostatné štáty viac a iné menej.

Jednou z hlavných zo šiestich priorít reformy eurozóny má byť dokončenie bankovej a kapitálovej únie. Pre bežného človeka je banková únia niečo podobné ako roaming. Človek by mal byť schopný zakladať účty, posielať peniaze alebo platiť v internetových obchodoch bez akýchkoľvek obmedzení. Prvým krokom bolo zavedenie čísiel IBAN. Tie zabezpečujú, že je jedno, či človek posiela peniaze do Portugalska alebo Galanty, stále musí vyplniť rovnaký formát čísla účtu.

Navrhovaný balík reforiem

  • Dokončenie bankovej a kapitálovej únie.
  • Nové jednoduchšie a flexibilnejšie pravidlá regulujúce verejné financie, ktoré by nahradili dlhové pravidlá Maastrichtskej zmluvy.
  • Položenie základov pre riadenú reštrukturalizáciu dlhu krajín, ktorých solventnosť sa nebude dať obnoviť finančnou pomocou, pričom politika a podmienky pomoci musia zabezpečiť, že ju nedostanú krajiny s neudržateľnou výškou dlhu.
  • Nový spoločný fond na podporu jednotlivých krajín, ktoré zažívajú rozsiahlu krízu.
  • Vytvorenie syntetického bezpečného aktíva eurozóny, ktoré by investorom poskytovalo alternatívu k dlhopisom.
  • Reforma inštitúcií, pričom vedenie euroskupiny by pripadlo komisii. V rámci reformy by sa vytvorením nového fiškálneho dohľadu v euroskupine oddelilo politické rozhodovanie a dohľad.
ZDROJ: TASR

Európska komisia od roku 2015 vyzýva členské štáty, aby zaviedli tretí pilier bankovej únie, ktorým je Jednotný európsky systém ochrany vkladov (EDIS). EDIS má zaviesť ochranu vkladov všetkých ľudí v EÚ, aby ich vklad v banke do výšky 100-tisíc eur bol bankou nedotknuteľný, respektíve chránený. „Som presvedčený, že EDIS by priniesol prospech všetkým občanom a firmám v EÚ a poskytol ochrannú ruku nad bankovým systémom. Zabráni to tiež nezodpovedným krokom bánk, ktoré môžu mať systematický dopad na celú eurozónu,“ uviedol Portugalčan Mário Centene, ktorý v decembri vystriedal Holanďana Jeroena Dijjselbloema na pozícii šéfa euroskupiny.

Koniec Maastrichtu a silnejšie euro

Reforma fungovania eurozóny má zahŕňať aj zmenu doterajších pravidiel zakotvených v Maastrichtskej zmluve, podľa ktorej sa mali členské krajiny riadiť pri hospodárení s verejnými financiami. Kritériá však mnohé krajiny nedodržiavali a ich dodržiavanie nebolo ani dôkladne vymáhané. "Maastrichtské kritériá sa ukázali ako veľmi neefektívny nástroj, ktorý je síce jednoduchý na pochopenie, ale vôbec nerešpektuje iné ekonomické podmienky v rôznych štátoch.

Flexibilnejšie pravidlá by mali od základov zmeniť Maastrichtské kritériá, aby tieto upravené pravidlá vôbec niekto dodržiaval," hovorí Boris Tomčiak, investičný manažér zo spoločnosti Finlord.

„Ako funguje súčasný Pakt stability a rastu neviem vysvetliť ani svojim študentom,“ povedal pre Politico profesor Philippe Martin z inštitúcie Sciences Po, ktorý je spoluautorom navrhovaných zmien. „Súčasný systém pokút a postihov nefunguje, lebo sa nikdy vlastne nepoužil a preto nemá žiadnu váhu,“ dodal.

Pružnejšie pravidlá regulujúce rozpočty krajín eurozóny, oddelenie fiškálneho dohľadu od politického rozhodovania by mohli prospieť aj stabilite a sile eura. „Euro sa stáva stále lákavejšou menou. Už teraz to vidíme aj na výmennom kurze. Každý takýto krok v zmysle lepšieho krytia rizika a zvyšovania dôveryhodnosti eurozóny bude pôsobiť na dopyt po tejto druhej najdôležitejšej rezervnej mene a to najmä v časoch, keď má dolár určité problémy,“ myslí si Adam Trňan zo spoločnosti Capital Markets.

Pozitívne dosahy na Slovensko

„Reforma by zo začiatku bola prospešná pre Slovensko, keďže by zvýšila stabilitu v regióne. To by prilákalo investorov. Cenou by však bolo ďalšie zníženie ekonomickej suverenity, na čo by mohli doplatiť predovšetkým menej rozvinuté slovenské regióny,“ hovorí Tomčiak s tým, že investorov láka najmä Bratislava, Považie a Košice. Rozvoj ostatných regiónov je teda plne v rukách vlády.

Tie by mali v rámci možností čo najlepšie reagovať na meniacu sa situáciu nielen v regióne strednej Európy, ale aj celej EÚ, keďže je pravdepodobné, že po týchto reformách by mohla prísť aj harmonizácia dane v rámci celej EÚ. To znamená, že by sa v každej krajine platili približne rovnaké dane, a tak by zanikla výhoda Slovenska oproti niektorým iným krajinám, kde je daňové zaťaženie pre podnikateľov podstatne vyššie.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #euro #Európska únia #eurozóna #Angela Merkelová #Emmanuel Macron #reforma únie
Flowers