Bulharské predsedníctvo má jasné priority: Migrácia a západný Balkán

11.01.2018 13:16, aktualizované: 13:37

Začínajúce bulharské predsedníctvo EÚ verí, že sa mu v budúcom polroku podarí odblokovať jednu z najzložitejších diskusií medzi členskými krajinami bloku, teda debatu o reforme azylového systému únie.

Povedala to bulharská ministerka pre EÚ Liljana Pavlovová. Nevylúčila však, že by sa o konečnej podobe reformy mohlo nakoniec medzi členskými krajinami rozhodovať väčšinovým hlasovaním.

Európsku úniu už dlhšie ako rok v otázke reformy takzvaného dublinského systému delí predovšetkým možné prerozdeľovanie migrantov podľa kvót v prípade krízovej záťaže jednej z členských krajín. Jasne proti je predovšetkým Česká republika a ďalšie krajiny takzvanej višegrádskej skupiny, teda Slovensko, Poľsko a Maďarsko.

Na nejakej podobe kvótového systému naopak trvá nielen Európska komisia, ktorá ho do reformy na jar 2016 navrhla, ale aj štáty ako Nemecko či Taliansko, stále zaťažené príchodom migrantov zo severnej Afriky.

Bulharom leží na srdci aj západný Balkán

Vzťahy medzi Európskou úniou a štátmi západného Balkánu sú jednou z kľúčových priorít začínajúceho bulharského predsedníctva Európskej únie, povedal bulharský premiér Bojko Borisov. Ministerka pre EÚ Liljana Pavlovová ale zároveň šesticu krajín otvorene varovala pred prehnanými a falošnými očakávaniami ohľadom ich možného skorého členstva v európskom bloku.

Bulhari budú 23. februára v Sofii organizovať summit EÚ s vrcholnými predstaviteľmi Čiernej Hory, Macedónska, Srbska, Bosny a Hercegoviny a Albánska. Zámerom je potvrdiť, že tieto štáty majú „európsku perspektívu“, pretože podľa Pavlovova by v prípade straty takej vízie hrozilo posilnenie „vonkajších vplyvov“ v regióne a možnej obnovenie tamojších sporov.

„Tieto krajiny, prinajmenšom niektoré z nich, stále musia urobiť rad konkrétnych krokov,“ upozornila. Únia tiež nemieni „importovať“ trvajúce spory medzi štátmi. Podľa serveru EUobserver.com by ale mohla Európska komisia vo februári v súvislosti s Balkánom naznačiť, že budúci rozšírenia EÚ sa dá čakať v roku 2025.

EÚ tak týmto štátom ponúkne spoluprácu v konkrétnych oblastiach, o ktoré budú mať záujem a ktoré sú pre nich najdôležitejšie. Borisov pred novinármi spomenul napríklad stále nedostatočné cestné a železničné prepojenia medzi krajinami v oblasti.

Obnovené zameranie EÚ na Balkán je pritom podľa Pavlovova už teraz úspechom predsedníctva. Keď totiž bulharskí diplomati začali o tomto zámere Sofie pred niekoľkými mesiacmi na začiatku príprav predsedníctva hovoriť v Bruseli, tvárili sa diplomati mnohých krajín bloku pomerne skepticky.

Migranti chcú ísť do bohatých krajín

Podľa bulharského premiéra Bojka Borisova musí EÚ vedieť chrániť svoju vonkajšiu hranicu a tiež rozlišovať medzi tými, ktorí utekajú pred vojnou, a ekonomickými migrantmi.

Nie je však podľa neho zároveň logické a spravodlivé, ak by krajiny na vonkajšej hranici bloku vždy niesli plnú záťaž migračnej krízy. Upozornil však tiež, že migranti nechcú byť presunutí napríklad do Bulharska, ich cieľom sú bohaté západoeurópske krajiny.

„Chcú ísť do Švajčiarska, Rakúska, Nemecka. A keď hovoríme o premiestnení, tak ich nemôžeme nútiť, museli by sme ich zavrieť do táborov. To ide proti našim hodnotám a nášmu chápaniu ľudských práv,“ povedal Borisov. Zároveň upozornil na to, že jeho krajina dokáže svoj úsek vonkajšej hranice bloku efektívnym zpôsobom chrániť.

Ministerka pre EÚ Pavlovová uviedla, že jej krajina v roku 2015 jednorazový mechanizmus prerozdeľovania žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka podporila. Jeho praktické vykonávanie ale teraz Bulharov vedie k hľadaniu spôsobov, ako vec zefektívniť tak, aby skutočne bola praktická a funkčná.

„Teraz nemôžeme garantovať, že prerozdelení migranti v (pridelenej) krajine zostanú. To nám ponúka základ k debate, či je to ten najfunkčnější mechanizmus, alebo či by sme mohli ponúknuť niečo dodatočné, ​​aby sme ho zefektívnili,“ poznamenala.

Doplnok ku kvótovému systému?

Bulharské uvažovanie tak teraz, pred začiatkom expertných a diplomatických rokovaní, podľa všetkého smeruje k nejakej forme doplnenia kvótového systému o páky zamedzujúci sekundárnym pohybom migrantov po únii. Predchádzajúce predsedníctva, vrátane slovenského, sa snažili predovšetkým hľadať spôsob, ako prostredníctvom „pružnej solidarity“ plne alebo čiastočne nahradiť povinnosť preberania utečencov iným spôsobom podpory členské krajiny EÚ zasiahnuté migráciou.

O bulharských zámeroch tiež s poslancami výboru pre občianske slobody europarlamentu v Bruseli diskutoval bulharský minister vnútra Valentin Radev.

„Nie som len optimistická, ale verím, že teraz sa všetci snažia skutočne nájsť riešenie, pretože už to vážne trvá veľmi dlho a zhoda stále nie je,“ uviedla bulharská ministerka a pripomenula, že aj prezidenti a premiéri krajín Európskej únie dali najavo potrebu riešenia nájsť.

Pokrok však podľa nej nebude možný bez stabilnej vlády v Nemecku, kde sa po parlamentných voľbách stále formuje nový kabinet. V júni, teda na konci bulharského predsedníctva, by vraj mohla byť téma uzavretá.

#predsedníctvo Rady EÚ #migrácia #Bulharsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk