Novinárom to po prvom rokovaní komisie o podobe ďalšieho viacročného finančného rámca po roku 2020 povedal komisár pre rozpočet Günther Oettinger. Dôvodom je jednak medzera v príspevkoch po odchode Veľkej Británie, ale aj potreba systematicky financovať riešenie nových problémov, ako je migračná a utečenecká kríza či spoločná obrana.
Komisár pripomenul, že v súčasnosti je strop rozpočtu vo výške jedného percenta úniového hrubého domáceho produktu (HDP) bloku. Do rozpočtu prispievajú štáty únie, EÚ má tiež niektoré takzvané „vlastné zdroje“, predovšetkým clá a niekoľko desatín percenta z DPH vybranej členskými krajinami. Spomínané jedno percento úniového HDP však zároveň predstavuje viac ako 150 miliárd eur ročne.
Eurokomisár Oettinger: Brexit nevyrovnáme len úsporami
Presné zvýšenie Oettinger komentovať nechcel, pred novinármi spomenul predstavu zvýšenia stropu na 1,1 či 1,2 percenta úniového HDP. Britský odchod z únie na jar 2019 bude podľa neho v úniovým rozpočte predstavovať medzeru 12 až 15 miliárd eur ročne, ktorú nebude možné zaplniť len úsporami. Komisár spomenul aj možnosť zavedenia nových zdrojov financovania rozpočtu Únie, napríklad európsku daň na plasty.
„Chceme zabezpečiť, že budeme môcť v budúcnosti rozvíjať náš rozpočtový rámec, ktorý zohľadní aj nové úlohy a výzvy,“ poznamenal Oettinger. Pripomenul, že napríklad na migračnú a utečeneckú problematiku EÚ doteraz svoje finančné zdroje získavala nesystémovo, jednorázovo z existujúcich prostriedkov.
Komisia o podobe finančného obdobia pre roky 2021 až 2027 diskutovala prvýkrát, finálne návrhy chce po konzultáciách s europarlamentom aj členskými krajinami predložiť v máji.