Od premiérov a prezidentov počul Tusk na štvrtkovej večeri ochotu sa na hľadaní kompromisu podieľať. „Povinné kvóty zostávajú spornou vecou, aj keď teplota výrazne klesla,“ poznamenal šéf úniových summitov Tusk. Ten už začiatkom týždňa označil koncept kvót za nefunkčnú vec, ktorá úniové krajiny len rozdeľuje.
Hĺbku rozdelenia ukazuje aj to, že podľa predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera vo štvrtok niektoré štáty v debate otvorene hovorili, že v prípade, keď sa okolo kvót nepodarí nájsť konsenzus, budú žiadať rozhodovanie o veci hlasovaním kvalifikovanou väčšinou v ministerskej rade.
Podľa Tuska by ale bol podobný postup presným opakom „vzájomnej solidarity“ krajín EÚ, čo je termín, ktorý v súvislosti s migračnou krízou a prerozdeľovaním migrantov v Bruseli často padá. Juncker tiež podotkol, že by sa mu prehlasovávanie nepáčilo, pretože „vždy do určitej miery láme jednotu členských štátov“.
Tusk už pred summitom pripomenul, že dvojročný mimoriadny program, v rámci ktorého si mali ostatné krajiny EÚ prevziať z Talianska a Grécka až 160 000 ľudí, nebol úspešný. Presunutých bolo len niečo vyše 30 000 osôb, ktoré mali na zaradenie do mechanizmu nárok. Mechanizmus bol ukončený v septembri.
Českú republiku, Poľsko a Maďarsko teraz čaká žaloba kvôli tomu, že odmietajú do schémy vôbec ponúkať nové miesta. Krajiny zo stredu a východu EÚ odmietajú aj návrh, aby podobný, ale trvalý mechanizmus pre prípad krízy bol zabudovaný do reformy úniového azylového systému, o ktorom členské krajiny už dlhšie ako rok neúspešne rokujú. Aj táto zablokovaná diskusia bola jedným z dôvodov, prečo Tusk vo štvrtok na neformálnej večeri debatu o téme pripustil.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v piatok pred novinármi upozornil, že počet presunutých osôb je nízky, predstavuje však vyše 90 percent všetkých, kto na relokáciu mali nárok. Pripustil, že ide o nízky počet.
Juncker: Nie je ich veľa, neohrozujú nás
„Ale presne preto nechápem, ako to mohlo vyvolať také emócie, ako si môžeme myslieť, že prerozdeľovanie môže byť hrozbou pre civilizáciu v Európy,“ poznamenal Juncker. Európa a jej členské krajiny sú podľa Junckera nepochybne dosť silné na to, aby príchod predpokladaných 35 000 ľudí zvládli. „Myslím, že by bolo dobré v tomto smere veci trochu upokojiť,“ podotkol.
Tusk ale pripomenul ďalšiu štatistiku, podľa ktorej by ani 100 percent presunutých migrantov podľa kvót nepredstavovalo ani dve percentá celkového počtu ľudí, ktorí za ony dva roky požiadali v EÚ o azyl. Štvrtková debata podľa neho ukázala zhodu štátov na tom, že prerozdeľovanie nie je riešením nelegálnej migrácie. Tým má podľa Tuska byť lepšia ochrana vonkajšej hranice EÚ, lepšia politika návratu a spolupráca s krajinami pôvodu migrantov.
Od štvrtkovej nočnej debaty sa už dopredu žiadne závery neočakávali, v kompromis ohľadom teraz nezlučiteľných pohľadov na reformu úniového azylového systému Tusk napriek tomu dúfa. „Pokrok zhodnotíme v marci, konečné rozhodnutie chcú lídri urobiť v júni,“ poznamenal Tusk.