Ako vo štvrtok večer napísal na Twitter šéf Európskej rady Donald Tusk, lídri krajín EÚ „boli v otázke predĺženia sankcií voči Rusku jednotní“. Formálne budú sankcie predĺžené ešte v priebehu decembra alebo v januári. Ak by sa lídri krajín EÚ na ich predĺžení nedohodli, platnosť sankcií by vypršala na konci januára 2018.
Únia zaviedla sankcie proti Rusku v roku 2014 v reakcii na vojnu na východe Ukrajiny, kde Moskva významne vojensky podporuje proruských separatistov. Sankcie postihujú konkrétne hospodárske sektory Ruska, ako aj konkrétnych predstaviteľov krajiny či podnikateľov napojených na vládne kruhy. Rusko na sankcie zareagovalo protiopatreniami, v rámci ktorých napríklad zakázalo dovoz viacerých európskych potravín do Ruska.
Únia podmieňuje zrušenie sankcií tým, že Rusko začne plniť mierové dohody z Minska, ktoré okrem iného predpokladajú úplné ukončenie bojov na východe Ukrajiny, ktoré ešte stále nenastalo. Sankcie vyhlasuje EÚ vždy na pol roka dopredu, po ktorom sa dajú vždy buď zrušiť, alebo znova predĺžiť.
Foto: Reuters, PHIL NOBLE
Podľa Merkelovej dublinský systém nefunguje
„Podklady rokovania, ktoré sme dostali od predsedu Európskej rady, nie sú ešte dostatočné,“ povedala pri príchode na rokovanie Merkelová. Riadenie migrácie navonok je dobré a dôležité, „ale potrebujeme aj solidaritu vo vnútri,“ dodala. Dublinský systém podľa nej nefunguje, preto je potrebné hľadať solidárne riešenie.
Brexit budú lídri 27 úniových krajín, teda s výnimkou britskej premiérky Theresy Mayovej, riešiť v piatok. Tusk tiež zdôraznil, že summit bude preberať aj otázky, ktoré úniové štáty rozdeľujú – migráciu a budúcnosť hospodárskej a menovej únie.
U oboch týchto tém únie podľa neho jednota viditeľne chýba. Rozdelenie v prípade pohľadu na budúcnosť menovej únie je podľa Tuska medzi „severom a juhom“, ohľadom migrácie ide deliaca čiara medzi „východom a západom“.
Tieto deliace linky sú sprevádzané emóciami, ktoré sťažujú hľadanie už len spoločného jazyka a racionálnych argumentov, upozornil Tusk. Slovensko a ďalšie krajiny zo stredu a východu únie odmietajú, aby sa kvótový mechanizmus objavil v reforme azylového systému EÚ, zatiaľ čo Taliansko či Nemecko – a tiež Európska komisia – na takej forme trvajú.
Očakáva sa, že premiéri a prezidenti európskej dvadsaťsedmičky posunú rokovania s odchádzajúcou Veľkou Britániou do druhej fázy. Slovensko na summite v Bruseli zastupuje premiér Robert Fico.
Premiéra pre Babiša a Morawieckého
Fico sa po prílete do Bruselu stretol s kolegami z visegrádskej štvorky spolu s talianskym premiérom Paolom Gentilonim a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Na zasadnutie prišli aj dvaja noví premiéri – český premiér Andrej Babiš a poľský premiér Mateusz Morawiecki.
Nový český premiér Andrej Babiš si potriasol pravicou s mnohými politikmi. Priamo v pojednávacej miestnosti decembrového summitu EÚ medzi nimi nechýbala ani nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá mimochodom v následnom krátkom rozhovore Babišovi po česky pripomenula, že z čias svojej niekdajšej vedeckej kariéry trochu češtinu ovláda.
Vrcholné rokovanie EÚ, ktoré sa koná deň po vymenovaní novej českej vlády, sa tak pre českého premiéra stalo príležitosťou prvýkrát sa predstaviť na európskej politickej scéne. Babiš, ktorý okrem angličtiny a nemčiny ovláda aj francúzštinu, na rokovaní sedí medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a švédskym premiérom Stefanom Löfvenem.
Robert Fico informoval, že oficiálne oznámili financovanie projektu na integrovanú ochranu líbyjskej hranice.
Na projekt dajú krajiny V4 približne 35 miliónov eur, pričom každá krajina prispeje rovnako. Za peniaze sa majú trénovať tamojšie zložky, aby vedeli lepšie zadržiavať tých, ktorí Líbyu používajú ako nástupište pre migrantov smerom do EÚ. Fico pripomenul, že Slovensko vidí práve v takýchto krokoch cestu, ako sa vyrovnať s migráciou. Pripomenul, že Slovensko do zvereneckého fondu pre Afriku schválilo 1 600 000 eur.
PESCO oficiálne schválili
Lídri sa na zasadnutí decembrovej Európskej rady zaoberajú témami bezpečnosti a oficiálne schválili PESCO (stála štruktúrovaná spolupráca v oblasti obrany).
Štáty plánujú kooperovať na mnohých konkrétnych projektoch – známych už je 17 z nich – a zaväzujú sa napríklad k vyšším obranným výdavkom. Štáty majú zladiť svoje obranné schopnosti a prípadne sa špecializovať tak, aby sa ich možnosti vhodne dopĺňali.
„Je to praktické vyjadrenie našej vôle budovať európsku obranu,“ povedal pri krátkom ceremoniáli novinárom predseda Európskej rady Donald Tusk. „Je to dobrá správa pre našich spojencov a zlá správa pre naše nepriateľov,“ dodal.
Fico odmietol, že by táto spolupráca 25 krajín EÚ bola alternatívou k NATO. Je to európsky pilier v rámci Aliancie, vysvetlil. Slovensko už prišlo aj s vlastným príspevkom, povedie projekt, ktorý sa týka delostrelectva.
Stoltemberg: Silná euprópska obrana posilní NATO
Premiéri a prezidenti bloku dnes o obrane a bezpečnosti diskutovali, okrem iného s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. „Po mnoho rokov boli najsilnejším argumentom proti PESCO obavy, že by spolupráca viedla k oslabeniu NATO. Ale je to presne naopak – silná európska obrana NATO samozrejme posilňuje,“ upozornil.
EÚ a Severoatlantická aliancia totiž v posledných mesiacoch zosilňujú vzájomnú spoluprácu v mnohých konkrétnych oblastiach, od riešenia kybernetických útokov po pomoc s námornými operáciami súvisiacimi s migračnou krízou v Stredozemnom mori. Po novom obe organizácie kladú dôraz na „vojenskú mobilitu“, teda hladký a ľahký pohyb vojakov a techniky po Európe.
Výsledkom je kompromis, na ktorom sa v polovici novembra zhodlo 23 krajín, ďalšie dve – Írsko a Portugalsko – sa odvtedy rozhodli pripojiť. Mimo PESCO tak teraz okrem Britov, ktorí úniu opúšťajú, zostáva len Dánsko a Malta.
Fico sa chce vrátiť k liekovej agentúre
Rokovania sa doteraz viedli o troch otázkach – postavení občanov EÚ v Británii a postavení britských občanov na kontinente, o hranici medzi Severným Írskom a Írskom a o finančnom vyrovnaní. Tu Londýn prisľúbil, že bude ctiť svoje záväzky.
Fico informoval, že sa na summite chce vrátiť aj k rozhodnutiu o premiestnení Európskej liekovej agentúry a bankovej agentúry z Londýna do Európy. Bratislava mala záujem získať liekovú agentúru, Praha bankovú. Podľa kritérií, ktoré odobrili hlavy vlád a štátov, sa malo pri rozhodovaní prihliadať aj na to, aby agentúry išli do krajín, ktoré žiadnu agentúru ešte nemajú. Nakoniec to ale dopadlo tak, že obe agentúry skončia v „starých“ členských krajinách – lieková v Amsterdame a banková v Paríži. Podľa premiéra toto rozhodnutie úplne zbytočne opäť vyoralo brázdu medzi členskými krajinami, preto si to chce politicky vydiskutovať.