„Otvára sa nám príležitosť, ktorá však nebude trvať večne… Slovami Marka Twaina, po rokoch nás bude viac mrzieť to, čo sme nespravili, než to, čo sme spravili. Nastal čas vybudovať do roku 2025 jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Európu,“ zdôraznil minulý týždeň vo výročnej správe o stave EÚ predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Aká bude EÚ v roku 2025 – teda, či sa bude posilňovať hlbšia spolupráca štátov, ktoré si to želajú a vznikne „jadro“ eurozóny – bude závisieť od jej členských štátov. Juncker ako šéf výkonnej inštitúcie celej EÚ však vo svojej vízii do budúcnosti pripomenul základné princípy a hodnoty, na ktorých by únia mala stáť aj budúcnosti. K nim zaradil slobodu, rovnosť a právny štát.
Ako pripomenul Juncker, sloboda nespadla z neba, treba za ňu denne zápasiť. Dosiahnuť rovnosť zas znamená aj to, aby sa občania niektorých štátov necítili napríklad pre horšiu kvalitu potravín občanmi druhej kategórie. „Nie je dôvod, aby Slováci mali menší obsah rybacieho mäsa v rybích prstoch, Maďari menší podiel mäsa v hotových jedlách a Česi menej kakaa v čokoláde. Právo EÚ už zakazuje takéto postupy. Teraz musíme dať vnútroštátnym orgánom väčšie právomoci, aby odstránili všetky existujúce nezákonné praktiky,“ povedal Juncker.
Každá členská krajina je však zaviazaná dodržiavať princípy právneho štátu, teda aj nezávislosť súdnictva. „Rešpektovanie zásad právneho štátu nie je v EÚ voliteľné. Je to povinnosť,“ pripomenul Juncker. Aj preto – keďže Turecko sa „míľovými krokmi“ už istý čas vzďaľuje od princípov právneho štátu – je v dohľadnom čase vylúčené, aby sa stalo členom EÚ.
Podľa podpredsedu Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča Európska komisia rozhodne nemá snahu vytvárať v rámci EÚ nové deliace čiary. „Chceme postupovať čo najďalej v integrácii ako dvadsaťsedmička. Bola to ponúknutá ruka krajinám, ktoré nie sú vo všetkých integračných zoskupeniach. Postupne by sa to malo zjednotiť, či už hovoríme o Schengene, alebo eurozóne,“ povedal Šefčovič pre Pravdu.
Zároveň to podľa Šefčoviča bola reakcia Junckera na debaty, ktoré mal s lídrami členských štátov. „Poukázal na oblasti, v ktorých sa očakáva, že integrácia sa bude prehlbovať. Čo sa to týka eurozóny, alebo spolupráce v priemysle. Chceme, aby sme spoločne postupovali vpred a Európska komisia pre to urobí maximum. Z diskusií s tradičnými motormi integrácie a pôvodnými členskými krajinami zároveň vyplýva, že majú ambíciu integrovať sa rýchlejšie. Je dobré, že máme túto diskusiu aj na Slovensku, lebo nás pripraví na užšie formáty spolupráce,“ pripomenul Šefčovič.
Správa o stave EÚ
Tradícia prejavu, v ktorom hodnotí predseda Európskej komisie (EK) stav EÚ, je pomerne nová. Vyplýva z ustanovení Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. Prvú správu o stave únie predniesol 7. septembra 2010 na zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu vtedajší šéf eurokomisie José Manuel Barroso. So zatiaľ poslednou sa europoslancom a európskej verejnosti prihovoril predseda EK Jean-Claude Juncker minulý týždeň 13. septembra. Reč zvyčajne rekapituluje, čo sa v EÚ podarilo, ale najmä načrtáva do budúcnosti riešenia najpálčivejších problémov v rámci únie. Juncker vo svojom prejave zdôraznil, že Únii po krízach opätovne fúka vietor do plachiet. "V prvom rade by sme si mali udržať kurz, ktorý sme nabrali minulý rok. V druhom rade by sme si mali vytýčiť smerovanie do budúcnosti. Nastal čas vybudovať do roku 2025 jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Európu,“ vyhlásil Juncker.
(am)
Juncker vo svojej správe reagoval aj na diskusie o prehlbovaní spolupráce vnútri eurozóny. V decembri komisia predloží návrh na premenu Európskeho stabilizačného mechanizmu na Európsky menový fond. Podporil aj vytvorenie postu európskeho ministra financií a hospodárstva, ktorým by však mal byť člen Európskej komisie. Odmietol vytvorenie parlamentu eurozóny a osobitného rozpočtu eurozóny. V záujme väčšej akcieschopnosti únie však podporuje aj rozhodovanie na princípe hlasovania kvalifikovanou väčšinou namiesto zdĺhavej a komplikovanej jednomyseľnosti, a to aj v otázkach ako sú dane či zahraničná politika.
Zjednodušenie navrhol aj v rámci inštitúcií EÚ – v budúcnosti by sa podľa Junckera mohla zlúčiť jeho terajšia funkcia s postom predsedu Európskej rady. „Keď máme postúpiť v integrácii, potrebujeme vytvoriť EÚ riadenú rýchlejšie a akčnejšie,“ vysvetlil Šefčovič.
Podľa riaditeľa Centra pre medzinárodné a európske štúdiá Dimitriosa Triantaphylloua z Univerzity Kadira Hasa v Istanbule Juncker vo svojom prejave pripomenul nevyhnutnú úlohu Európskej komisie ako „zjednotiteľa a zmierovača“. Šéf Európskej komisie podľa neho vyslal odkaz, že nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron nemôžu viesť proces transformácie v EÚ sami. „Jeho prístup "všetci spoločne“ mu môže získať priateľov vo väčšine malých a veľmi malých členských štátov, ktoré sa obávajú snáh niektorých väčších štátov o viacrýchlostnú Európu. Upozorňuje tiež malé štáty, z ktorých niektoré sa pokúšajú narušiť európsky projekt, že takéto snahy neuspejú – tým, že pripomenul migráciu a Európu ako kontinent dôstojnosti a solidarity," zhodnotil pre Pravdu Triantaphyllou.
Správa o stave EÚ – priority Európskej komisie na najbližšie obdobie
Posilnenie obchodu
- po uzavretí obchodnej dohody s Kanadou sa finalizuje dohoda s Japonskom, pripravujú sa dohody s Mexikom a so štátmi Latinskej Ameriky
- EK navrhuje začať obchodné rokovania s Austráliou a Novým Zélandom
- nový rámec na preverovanie investícií – v prípadoch, ak chce štátna zahraničná spoločnosť kúpiť európsky prístav, časť energetickej infraštruktúry alebo podnik v oblasti obranných technológií
Konkurencieschopnejší priemysel
- investičný plán pomohol vytvoriť 300-tisíc pracovných miest
- nová stratégia pre priemyselnú politiku má pomôcť európskemu priemyslu stať sa lídrom z hľadiska inovácií, digitalizácie a dekarbonizácie
Boj proti klimatickej zmene
- EK predloží návrhy na zníženie emisií uhlíka v odvetví dopravy
Kybernetická bezpečnosť
- vlani došlo k viac ako 4 000 kybernetickým útokom denne a 80% podnikov zaznamenalo najmenej jeden útok
- EK navrhuje vytvorenie európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť
Migrácia
- v Grécku, Taliansku, Bulharsku a Španielsku pomáha vyše 1 700 členov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže
- EK do konca septembra predloží návrhy na posilnenie návratov nelegálnych migrantov, financovanie pomoci pre Afriku a na vytvorenie legálnych ciest pre príchod migrantov
Eurozóna
- zmena Európskeho stabilizačného mechanizmu na Európsky menový fond
- návrh na vytvorenie samostatného rozpočtového riadka eurozóny v rámci rozpočtu EÚ
- návrh na vytvorenie európskeho ministra hospodárstva a financií
Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na SR
Otázky a odpovede
Je Európska únia v novej fáze prehĺbenej integrácie?
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker vyhlásil minulý týždeň v prejave o stave EÚ, že pokračuje úsilie o dokončenie Energetickej únie, bezpečnostnej únie, únie kapitálových trhov a bankovej únie, ako aj o dobudovanie jednotného digitálneho trhu.
Ako má vyzerať budúcnosť EÚ?
Na jar EK predstavila päť scenárov budúcnosti EÚ. Juncker vo svojom vystúpení pridal svoj vlastný, predstavujúci jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu úniu. Podľa neho stojí na troch zásadách, ktoré musia byť vždy pevným ukotvením únie. Sú to sloboda, rovnosť a právny štát. Podľa Junckera budúcnosť Európy nemožno diktovať zhora. Musí byť výsledkom demokratickej diskusie a v konečnom dôsledku aj širokého konsenzu.
Je možné konsenzus dosiahnuť?
Hoci Juncker v prejave o stave EÚ pripomenul, že únia po viacerých krízach naberá pomaly, ale isto dynamiku, je stále otázne, nakoľko sa to prejaví na politickom procese. EÚ má v tejto súvislosti pred sebou len niečo viac ako jeden a pol roka na riešenie výziev ďalšej integrácie. Na jar 2019 sa totiž Veľká Británia vystúpi z EÚ a konajú sa voľby do Európskeho parlamentu a po nich sa budú nanovo tvoriť aj ďalšie inštitúcie EÚ. V tomto období sa do veľkej miery asi zabrzdia kroky smerujúce k ďalšej integrácii, aj keď debata o budúcnosti EÚ určite bude súčasťou predvolebnej kampane do europarlamentu. Na hľadanie konsenzu v najbližších mesiacoch budú mať určite vplyv nemecko-francúzske vzťahy. Paríž a Berlín sú tradičným motorom európskej integrácie. No sú tu aj krajiny, ktoré si vo viacerých oblastiach neželajú prehlbovanie spolupráce. Určite sa však bude veľa diskutovať o integrácii v rámci eurozóny. A do konca roka by malo byť jasné, ako chcú členské krajiny prispieť k prehĺbeniu spolupráce v oblasti obrany.
(am)