Únia chce vytvoriť nový záchranný fond

Euroval, prostredníctvom ktorého boli po finančnej kríze zachraňované jednotlivé krajiny Európskej únie, by mal nahradiť Európsky menový fond (EMF).

, 08.12.2017 12:00
Jean-Claude Juncker Foto: ,
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker chce prehĺbenie menovej únie krajín, ktoré používajú spoločnú menu euro.
debata (1)

V hre je aj vytvorenie funkcie ministra financií a hospodárstva Európskej únie. Brusel tak chce prehĺbiť úniovú hospodársku a menovú úniu. Plány zverejnila úniová exekutíva len týždeň pred decembrovým summitom EÚ, na ktorom sa okrem brexitu bude hovoriť aj o otázke budúcnosti menovej únie.

„Nie je lepšia doba, kedy opravovať strechu, ako keď svieti slnko,“ uviedol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Ten sa o možnosti prehĺbenia menovej únie zmienil aj vo svojom vystúpení pred europarlamentom v polovici septembra. So svojimi návrhmi na zmeny eurozóny odvtedy už prišiel napríklad aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten sa zmieňoval aj o separátnom rozpočte eurozóny.

Terajší ekonomický rast všetkých krajín bloku a nízka nezamestnanosť sú podľa komisie vhodným momentom, kedy začať so zmenami, na ktorých konci by v roku 2025 mala byť menová únia „jednotnejšia, efektívnejšia a demokraticky zodpovednejšia“.

Štvoricu konkrétnych návrhov spoločne predstavili podpredseda komisie pre euro, sociálny dialóg a finančné služby Valdis Dombrovskis, komisár pre menové záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici a komisár pre rozpočet Günther Oettinger.

Dombrovskis upozornil, že euro je menou celej únie. „Plány pre eurozónu musia byť premyslené aj s tými členskými krajinami, pri ktorých sa v budúcnosti očakáva vstup (prijatie eura). Budúcnosť členov eurozóny a krajín mimo nej je úzko previazaná,“ upozornil podpredseda komisie. Komisia navrhuje začleniť zásadné prvky takzvaného Paktu rozpočtovej disciplíny či fiškálneho paktu (Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii) do právneho rámca EÚ. V roku 2012 sa podpísané krajiny zaviazali práve toto urobiť do piatich rokov po vstupe zmluvy do platnosti, čo zodpovedá začiatku roka 2018.

Nový úniový fond EMF by podobne ako existujúci Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) mal podľa komisie pokračovať v pomoci krajinám eurozóny, ktoré sa prípadne dostanú do finančných ťažkostí. EÚ by tak fakticky získala alternatívu k Medzinárodnému menovému fondu (MMF) s finančnou „palebnou silou“ 500 miliárd eur. Fond by mohol reagovať rýchlejšie ako terajšia ESM a bol by spolu s komisiou oveľa viac zapojený do priameho riadenia programov finančnej pomoci. Okrem toho by poskytoval istenie úniovému Jednotnému fondu na riešenie kríz (SRF) až do stropu 60 miliárd eur a bol by tiež „úverovým zdrojom poslednej inštancie“ s cieľom uľahčiť prípadné riešenie bánk, ktoré sa ocitnú v problémoch.

Komisia zároveň navrhla možný vznik funkcie európskeho ministra hospodárstva a financií, ktorý by mohol byť podpredsedom komisie a predsedom Euroskupiny, teda rokovaní ministrov financií eurozóny. To je podľa existujúcich zmlúv možné. Brusel načrtol aj zmeny v štruktúre rozpočtových nástrojov únie aj eurozóny. Je medzi nimi napríklad konkrétny konvergenčný nástroj pre členské štáty, ktoré ešte len majú prijať euro. Od roku 2019 by mal existovať nástroj istenia pre bankovú úniu na základe navrhnutého menového fondu. Program na podporu štrukturálnych reforiem členských krajín by mal byť do roku 2020 zdvojnásobený na 300 miliónov eur.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Európa #euroval
Flowers