Plány zverejnil Brusel len týždeň pred decembrovým summitom EÚ, na ktorého okraji sa bude osobitná schôdzka krajín eurozóny a štátov, ktoré majú euro prijať, venovať práve otázke budúcnosti menovej únie.
„Nie je lepšia doba, kedy opravovať strechu, ako keď svieti slnko,“ citujú materiály komisie jej predsedu Jeana-Claudea Junckera. Ten sa o možnosti prehĺbenia menovej únie zmienil aj vo svojom vystúpení pred europarlamentom v polovici septembra. So svojimi návrhmi na zmeny eurozóny odvtedy už prišiel aj napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, ten ale spomínal aj to, ako je separátny rozpočet eurozóny.
Terajší ekonomický rast všetkých krajín bloku a nízka nezamestnanosť sú podľa komisie vhodným momentom, kedy začať so zmenami, na ktorých konci by v roku 2025 mala byť menová únia jednotnejšia, efektívnejšia a demokraticky zodpovednejšia.
Štvoricu konkrétnych návrhov v stredu novinárom spoločne predstavili podpredseda komisie pre euro, sociálny dialóg a finančné služby Valdis Dombrovskis, komisár pre menové záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici a komisár pre rozpočet Günther Oettinger.
Dombrovskis upozornil, že euro je menou celej únie. „Plány pre eurozónu musia byť premyslené aj s tými členskými krajinami, u ktorých sa v budúcnosti očakáva vstup. Budúcnosť členov eurozóny a krajín mimo nej je úzko previazaná,“ upozornil podpredseda komisie.
Komisia navrhuje začleniť zásadné prvky takzvaného Paktu rozpočtovej disciplíny či fiškálneho paktu (Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii) do právneho rámca EÚ. V roku 2012 sa podpísané krajiny zaviazali práve toto urobiť do piatich rokov po vstupe zmluvy do platnosti, čo zodpovedá začiatku roka 2018.
Dombrovskis v stredu podotkol, že pravidlá ako také – týkajúce sa prijateľnej výšky deficitu a dlhu – komisia nenavrhuje meniť.
Nový únijné fond EMF by podobne ako existujúci ESM (trvalý euroval) mal podľa komisie pokračovať v pomoci krajinám eurozóny, ktoré sa prípadne dostanú do finančných ťažkostí. EÚ by tak fakticky získala alternatívu k Medzinárodnému menovému fondu (MMF) s finančnou „palebnou silou“ 500 miliárd eur. Fond by mohol reagovať rýchlejšie ako terajší ESM a bol by spolu s komisiou ďaleko viac zapojený do priameho riadenia programov finančnej pomoci.
Okrem toho by zaisťoval únijný Jednotný fond na riešenie kríz (SRF) až do stropu 60 miliárd eur a bol by tiež „poslednou úverovou inštanciou“ s cieľom uľahčiť prípadné riešenie pre banky v problémoch. Postupne by podľa komisie mohol EMF vyvinúť nové finančné nástroje, napríklad na podporu možnej stabilizačnej funkcie. Únijná exekutíva by rada videla tieto návrhy prijaté štátmi EÚ a europarlamentu do polovice budúceho roka.
Komisia navrhla možný vznik funkcie európskeho ministra hospodárstva a financií, ktorý by mohol byť zároveň podpredsedom komisie a predsedom Euroskupiny, teda rokovaní ministrov financií eurozóny. To je podľa existujúcich zmlúv možné.
Nová funkcia by podľa názoru komisie mala posilniť „súdržnosť, účinnosť, transparentnosť a demokratickú zodpovednosť tvorby hospodárskej politiky pre EÚ a eurozónu“. Ak by na veci bola zhoda do polovice roka 2019, mohla by funkcia už existovať v rámci budúcej komisie.
Komisia v stredu tiež načrtla zmeny v štruktúre rozpočtových nástrojov únie aj eurozóny. Konkrétne návrhy budú v máji 2018 v rámci plánov pre viacročný finančný rámec EÚ po roku 2020 a mali by byť prijaté najneskôr v polovici roka 2019.
Je medzi nimi napríklad konkrétny konvergenčný nástroj pre členské štáty, ktoré ešte len majú prijať euro. Od roku 2019 by mal existovať nástroj zaistenia pre bankovú úniu na základni navrhnutého menového fondu. Program na podporu štrukturálnych reforiem členských krajín by mal byť do roku 2020 zdvojnásobený na 300 miliónov eur.
Komisia počíta aj so vznikom „stabilizačnej funkcie“, ktorá by umožnila zmobilizovať prostriedky z rôznych únijných zdrojov, na podporu členských krajín a ich rozpočtov tak, aby bolo možné udržať v prípade veľkých asymetrických otrasov mieru investícií. Mohlo by ísť napríklad o kombináciu pôžičiek a grantov.