Kým Bielorusko, Arménsko a Azerbajdžan sa približujú k únii slimačím tempom, naopak, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina by sa rady videli čo najskôr v európskom klube. Zrejme hlavný prínos VP pre občanov týchto troch ambicióznych štátov je to, že sa im splnil sen o bezbariérovom cestovaní. Pre všetkých už platí bezvízový režim.
Je však otázne, ako sa bude ďalej vyvíjať projekt partnerstva, ktoré na opačnej strane určite nemá priaznivca v podobe Ruska. VP umožňuje zbližovanie s EÚ, ale nezaručuje vidinu členstva. "Bez svetla na konci tunela bude zavŕšenie procesu veľmi ťažké,“ upozornila nedávno na tlačovke šéfka gruzínskeho parlamentného výboru pre európsku integráciu Tamar Chulordavová v narážke na plnenie kritérií únie bez istoty do jej začlenenia.
Skepsa je opodstatnená – stačí si pripomenúť výrok z Haagu, aj keď nemieril na Tbilisi, ale na Kyjev. Holandský premiér Mark Rutte na jar 2016 vyhlásil, že Ukrajina by sa nikdy nemala stať členom únie: "Nazdávame sa, že by mala mať dobré vzťahy s Európou aj s Ruskom. Nebolo by to v prípade, keby sa Ukrajina začlenila do EÚ.“ Viac ako vlažný postoj Holandska k VP pretrváva a hovorí sa, že perspektívu rozširovania únie horlivo nepodporuje ani kľúčové Nemecko.
Existujú síce hlasy, ktoré kladú dôraz na partnerstvo, ale zjavne nie sú vo väčšine: "Len menšina členov EÚ (Británia, Švédsko, pobaltské štáty) aktívne podporuje ambicióznejšiu politiku,“ poznamenal vo svojej štúdii Andrew Wilson z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
Analytička Maryna Rabinovyčová z Odeskej národnej univerzity vidí aj nepriame ohrozovanie VP: "Rastúca podpora pre zrušenie sankcií a obnovenie vzťahov s Ruskom – vyjadrovaná Talianskom, Gréckom, Českom, Bulharskom, Maďarskom a Cyprom – evidentne predstavuje výzvu pre udržateľnosť partnerstva,“ napísala na portáli New Eastern Europe.
V Gruzínsku, Moldavsku aj na Ukrajine síce medzi obyvateľstvom prevláda podpora európskej integrácie, ale objavujú sa aj opačné názory. "Opozičné skupiny, naopak, tvrdia, že európanstvo ich vlád je čiastočne zakrývaním pokračujúcej korupcie a útlaku,“ podotkol týždenník Economist.
Tento časopis zároveň poukázal na kontroverzie v zmienených krajinách: "Moldavská vládnuca strana, podporovaná oligarchom Vladimirom Plahotniucom, hlasito hovorí o proeurópskej orientácii, ale zastavila pokrok vo vyšetrovaní bánk v prípade ruskej schémy prania špinavých peňazí v objeme niekoľko miliárd dolárov. Gruzínsku vládnu stranu ovplyvňuje jej zakladateľ Bidzina Ivanišvili, tajuplný miliardár. Vláda skĺzla do populizmu, zakázala zahraničné vlastníctvo pôdy a vydala sa k zákazu homosexuálnych manželstiev v ústave.“
Ukrajina prijala viacero dôležitých reforiem, ale podľa Economistu slabo pokročila smerom k ukončeniu existencie oligarchami ovládaného politického systému. Na problémy v Kyjeve poukázala aj Rabinovyčová: "EÚ napriek počiatočnej podpore pre samostatný protikorupčný súd na Ukrajine nepodporila opozičné požiadavky na veľkú politickú reformu, ktorá by obsahovala zmenu volebného zákona, zrušenie poslaneckej imunity a zriadenie uvedeného súdu.“
Hrant Kostaňan z Centra pre európske politické štúdie sa zase posťažoval na prístup Bruselu ku Kišiňovu: "Vôľa únie zachovať stabilitu v Moldavsku a predstavovať ho ako úspešný príbeh partnerstva vyústila do tolerovania korupcie medzi elitou. EÚ sa tak stala slúžkou klesajúcej podpory pre moldavskú európsku integráciu.“
Tri hlavné východné partnerské štáty zaznamenali dva týždne pred summitom dobrú správu zo zasadnutia Európskeho parlamentu. Vyzval najmä na zriadenie fondu pre Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu, aby si lepšie poradili so sociálno-ekonomickými výzvami. Lenže realita je veľmi otázna: "S ohľadom na politickú opozíciu v hlavných mestách EÚ a na nedostatok zdrojov, zvlášť kvôli takzvanému rozpočtovému brexitu po roku 2020, lídri v únii neuvažujú o žiadnej z ambicióznych predstáv Európskeho parlamentu,“ napísal expert Max Fras z Londýnskej školy ekonómie a politických vied, ktorý predpokladá, že summit neprinesie významné závery.
Na druhej strane Margot Wallströmová a Witold Waszczykowski, šéfovia diplomacie Švédska a Poľska, čiže krajín, ktoré v roku 2009 iniciovali vznik VP, zdôrazňujú, že stretnutie v Bruseli musí priniesť nové impulzy. "Partnerstvo si vyžaduje zamerať sa viac na potreby ľudí, zvlášť mladých, a poskytnúť viac konkrétnych výsledkov,“ uviedli v spoločnom texte pre server EUobserver, pričom pripomenuli, že vyše 61 percent obyvateľov vo východnom regióne verí, že rozvoj silnejších vzťahov s úniou je správny.