Slovensko aj Maďarsko sa ohradzujú proti návrhu zamietnutia žaloby pre kvóty na prijímanie migrantov

, 26.07.2017 10:30, aktualizované: 16:12

Slovensko aj Maďarsko sa ohradili proti návrhu generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ Yvesa Bota, podľa ktorého by mala byť zamietnutá žaloba Bratislavy a Budapešti na mechanizmus prerozdeľovania žiadateľov o azyl podľa kvót.

Slovenská republika bude podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka vždy proti prerozdeľovaniu migrantov na základe kvót. Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó uviedol, že maďarská vláda urobí všetko, čo bude v jej silách, aby žiadni migranti do Maďarska neprišli, napísala agentúra MTI.

„Slovensko je proti kvótam a vždy proti nim bude. Budeme sa naopak snažiť hľadať riešenie, ktoré umožní migračné toky do Európskej únie znížiť,“ uviedol Kaliňák na svojom facebookovom profile. Podľa slovenských ministra vnútra sa nejedná o žiadnu „náhlu“ migračnú krízu, ale situácia vyplýva z „aktivít niektorých európskych krajín“ v Líbyi a v Sýrii. Kaliňák tiež uviedol, že „systém povinných kvót je úplne neúčinný“.

„Migrantov prijímať nechceme; počkáme si, ako rozhodne súd,“ reagoval maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó. Zároveň pripomenul, že Maďarsko systém pevných kvót chápe ako porušovanie európskeho práva. Brusel podľa neho nemôže suverénne štáty zbaviť práva rozhodnúť, koho majú na svojom území prijať.

Čítajte aj komentár Mariána Repu: Keď sa nerieši príčina

„Kľúčové body (Botovho) vyjadrenia sú politického charakteru a len sa nimi kamufluje, že jeho návrhu chýba právny základ,“ uviedol podľa agentúry Reuters tajomník maďarského ministerstva spravodlivosti Pál Völner.

Konsenzu podliehala len prvá fáza

Mechanizmus kvót skutočne a primerane prispieva k tomu, aby mohli Grécko a Taliansko čeliť dôsledkom migračnej krízy z roku 2015, uvádza sa v tlačovom komuniké Súdneho dvora EÚ.

Európsky súd sa pri konečnom rozhodovaní odporúčaním advokáta riadiť môže, ale tiež nemusí.

Generálny advokát sa domnieva, že malá účinnosť opatrení je daná okrem iného čiastočným či úplným nevykonaním napadnutého rozhodnutia niektorými členskými štátmi únie, vrátane Slovenska a Maďarska. To je podľa neho v rozpore s „princípmi solidarity a spravodlivého rozdelenia záťaže“, ktoré pre členské štáty únie v oblasti azylovej politiky platia.

Krajiny EÚ si v dvojročnom programe, ktorý do septembra tohto roka predpokladal prevzatie až 120-tisíc žiadateľov o azyl z oboch juhoeurópskych krajín, rozdelili len časť z vyše 20-tisíc osôb.

Konkrétne nové štatistky by mala ponúknuť Európska komisia, ktorá pre neochotu preberať migrantov zároveň zrejme do ďalšej fázy posunie konanie vedené voči Maďarsku, Poľsku a Českej republike.

Advokát Bot dospel k záveru, že rozhodnutie je nelegislatívnymi aktom, jeho prijatie kvalifikovanou väčšinou členských štátov bolo v poriadku a k veci sa nemuseli vyjadrovať národné parlamenty. Prijaté opatrenie je navyše podľa neho iba dočasné – systém sa má skončiť tento rok v septembri – a členské krajiny takéto dočasné opatrenia na riešenie migračnej krízy prijímať môžu.

Právnik úniového súdu tiež odmietol tézu, že rozhodnutie je v rozpore so závermi summitu EÚ z júna 2015, ktoré hovoria o prerozdeľovaní „na základe konsenzu“. Podľa neho sa tieto závery vzťahujú k prvému projektu prerozdeľovania 40-tisíc osôb, na ktorom sa štáty skutočne zhodli konsenzom a nie až k druhej fáze programu, kde už bola menšina členských krajín prehlasovaná.

Hlasovanie proti kvótam

Slovensko a Maďarsko, ktoré rovnako ako Česká republika a Rumunsko hlasovali v rámci Rady proti prijatiu dočasnému mechanizmu povinného premiestnenia žiadateľov o azyl, žiadajú, aby ho Súdny dvor zrušil, pričom uvádzajú jednak dôvody, ktoré majú preukázať, že jeho prijatie je poznačené procesnými chybami alebo je spojené s voľbou nesprávneho právneho základu, a jednak, že nie je vhodné ako reakcia na migračnú krízu, a ani potrebné na tento účel.

Do konania na Súdnom dvore vstúpilo v jeho priebehu Poľsko ako vedľajší účastník konania na podporu Slovenska a Maďarska, zatiaľ čo Belgicko, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Švédsko a Komisia vstúpili ako vedľajší účastníci konania na podporu Rady.

#žaloba pre kvóty #kvóty na utečencov #Európsky súdny dvor
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk