V čom vám pomohol pobyt v Madride?
Na fakulte som sa prioritne zaoberala medzinárodnopolitickými štúdiami Latinskej Ameriky. Madrid som si vybrala aj kvôli jazyku, pretože už predtým som bola rok dobrovoľníčkou v Mexiku. Pobyt mi určite rozšíril obzory. Zároveň bol pre mňa jedným z podnetov, prečo som sa rozhodla pokračovať v doktorandskom štúdiu. Aj tam mi veľmi pomohli znalosti, ktoré som získala na univerzite v Madride. U nás je na túto oblasť minimum expertov. Myslím si, že to prispelo aj k tomu, že ma to pritiahlo k multilaterálnej diplomacii.
Na čo si najradšej spomínate?
Toho je veľmi veľa. Forma štúdia je v porovnaní s našou pomerne neštandardná. Väčšina výučby je v popoludňajších až večerných hodinách. Ale veľmi sa mi páčil otvorenejší prístup medzi vyučujúcim a študentmi. Nebolo to o výklade, ale skôr šlo o vzájomnú analýzu postojov k danej problematike. Samozrejme, bol aj výklad, ale vždy to bolo vo forme dialógu. Na seminároch nás bolo 10 – 15 ľudí, sedeli sme v kruhu a analyzovali sme problém. A hlavne tam bolo veľmi veľa praktických príkladov.
A čo neakademický život?
Madrid je moja srdcová záležitosť, veľmi sa páčil tamojší spôsob života, pozitívna energia, večerné stretnutia. Už predtým som tam mala zopár kamarátov, ktorých som spoznala cez iné aktivity. Čo sa týka „erasmákov“, s niekoľkými som stále občas v kontakte.
Aká podľa vás je generácia absolventov Erasmu?
Myslím si, že sú otvorenejší voči novým podnetom, respektíve podnetom z iných kultúr. Nemajú problém s akceptáciou z nášho národného pohľadu možno neštandardných tradícií a zvykov. Ale Erasmus by nemal byť vnímaný len ako obdobie zábavy. Pridaná hodnota štúdia, ak sa dobre nastaví, môže byť veľmi vysoká. Samozrejme, je rozdiel ísť na Erasmus do Česka, do Nemecka či do Španielska. Systém je všade iný. Určite je to však výborná skúsenosť. Každý by si mal nájsť to svoje a nemalo by to stáť len na tom – idem, lebo je to super, ale na tom, čo od toho očakávam.